The Uniques je mladá kapela, od svojho vzniku ste však už prešli viacerými zmenami. Ako sa formovala terajšia zostava?
Kapela vznikla v mojej hlave asi pred troma rokmi, keď som ešte hrával s inými lokálnymi kapelami. Vtedy som postupne začal tvoriť vlastné skladby a uvedomil som si, že to chcem robiť inak ako dovtedy. Takže som sa oddelil od všetkých projektov, presťahoval som sa do Žiliny, a tam som spolu s priateľom vymýšľali prvé skladby. Po istom čase sa však basák vrátil za rodinou do US, bubeník ostal v Košiciach a keďže som dostal pracovnú ponuku v Bratislave, ocitol som sa tam ani neviem ako. Vedel som, že to sám s vymýšľaním skladieb neutiahnem, najmä čo sa týka textovej stránky a samozrejme hrania, takže som sa porozhliadal po nových spriaznených dušiach. Vtedy sa ku mne pridal môj dávny priateľ z detstva-bubeník Palo, s ktorým som sem tam hrával a dlho sme si rozumeli. Veľmi nám pomohli chalani z PPE, ktorí s nami odohrali pár koncertov, pomohli nám vymýšľať nové veci a motivovať nás nejak a samozrejme dodnes nám dosť pomáhajú, najmä so skúšobňou, kde sme všetky nové skladby nahrávali. Po istom čase sa ale naše termíny začali prekrývať, takže sme sa porozhliadali po basákovi a klávesákovi. Jakuba (basa) sme našli (teda skôr on našiel nás) na inzerát na internete, aj keď to bola posledná možnosť, odkiaľ by sme čakali že sa niekto ozve. Chvíľu sme hrávali aj s klávesáčkou Adelou (synťák), ale nakoniec sme prešli radšej na model: Trio s podkladmi. A tak sme najviac spokojní...
Prečo tento názov?
Dnes by som asi zvolil iný názov. Ale keď som sa s kamošom bavil, že názov by mohol byť unique, tak bolo rozhodnuté. Hlbšia filozofia za tým predtým nebola. Je to len, ako sa u nás hovorí, nálepka. Muzika je podstatná.
Fungujete v trojici. Piesne skladáte spoločne alebo to máte podelené?
To je veľmi individuálne, ale so základnou kostrou väčšinou prídem ja s počitačom.
Všetky vaše texty sú anglické. Neskúšali ste nikdy písať slovenské texty?
Slovenský azyk si veľmi cením, dá sa zaujímavo ohýbať, ale zle sa spieva a žiaľ mám pocit, že každá slovenská pesnička zneje rovnako, keďže mňa trošku obmedzuje vo frázovaní pri skladaní. S textami mávam asi najväčší problém, lebo s mojou anglickou slovnou zásobou sa niekedy dosť ťažko vyjadruje. Ešte, že je tam tá hudba...
Ambícia ísť s hudbou mimo SR?
Úprimne, vôbec nebažíme po veľkých festivaloch, štadiónoch, ani kvantách a masách. Oceníme radšej kvalitu. Naša jediná (možno slepá) túžba, ktorá nás tiahne von je skutočnosť, že v iných krajinách si hudbu cenia trošičku viac. A my by sme sa jej naozaj viac chceli venovať. Momentálne však bojujeme s pozíciou hudba-môj koníček a to sa mi zdá pri všetkej skromnosti veľká škoda. Veľká škoda aj všetkých skutočných slovenských umelcov. Ďalší dôvod je trošku precestovať svet, keď už by sa dalo.
Čo máš radšej- proces tvorby hudby alebo koncerty a následný feedback od ľudí?
Neviem ako chalani, ja však jednoznačne proces. Možno keď budeme mať dosť skladieb, s ktorými budem spokojný (to asi nikdy nebudem), tak možno vtedy sa to vyrovná, ale tvorba hudby napĺňa môj život hm... životom?
Máte von pár singlov, ktoré sa skvele uchytili v Rádiu_FM. Ako ste na tom s nahrávaním debutu?
Keďže si to robíme sami a ja momentálne prežívam existenčnú krízu, tak pomaly. Dosť nás to aj mrzí a chceme urobiť aj zopár aktívnych krokov, aby sme sa vedeli venovať len tomu. Chuť aj nápady sú, ale je veľmi málo času.
Rádio_FM bude 26. februára odovzdávať ceny Radio_Head Awards. Mnohých prekvapilo, že sa The Uniques nedostali do užších nominácií. Sklamanie? Je to pre vás dôležité?
Na Radio_Head Awards sme sa celkom tešili, aj keď hodnotenie ľudí by dopadlo dobre asi len na spôsob s urnami. Postli sme jediný post o Radio_Head Awards, čo možno bola chyba, ale momentálne ma to už asi netrápi, lebo po odvtedy som počul viac pekných slov na našu kapelu, ako by sme asi počuli na RHA. To nás posúva. Lebo odpoviem áno- pre každú kapelu je ohodnotenie dôležité.
Sleduješ slovenskú scénu? Koho počúvaš?
Nesledujem. Počúvam všetko, kde je skrytého trošku viac, ako sa na prvý posluch zdá. Momentálne ale akosi neviem nájsť niečo nové vo svete, čo by ma nadchlo, tak som sa dal na klasiku a soundtracky. Ale neštudujem ich, iba počúvam a som nadšený. Snáď bude cesty späť. Tento rok sa ale na zopár albumov celkom teším.
Okrem kapely The Uniques sa venuješ aj djingu...
DJing je proste instant fun. Vyžaduje minimum námahy a prostriedkov a kopec ľudí sa baví. Samozrejme vyžaduje trošku skúseností. Ale ak má človek cit pre publikum, vkus pre dobrý track a tročku kreativity ako set oživiť, tak to proste ide. Skvelá skúsenosť a odreagovanie, prirovnal by som to k B-čkovému filmu. To, že som sa dostal k tej hudbe ma ale celkom teší, lebo sa mi zase otvorili nové obzory v skladaní hudby a použivaní iných nástrojov, na aké som bol doteraz zvyknutý. DJing samotný mi ale nestačil a tak som začal robiť vlastné tanečnejšie songy a remixy pod menom Que.
Živíš sa hudbou alebo máš aj „normálne" zamestnanie?
Mám, pracujem ako webdesigner a grafik. Aj keď design je pre mňa krásne povolanie, nestíham ani jedno ani druhé. Sledovať všetko, čo sa okolo deje a hlavne zdokonaľovať v dvoch tak hlbokých odvetviach, je dnes veľmi náročná výprava. Ja totiž beriem svoju prácu, či už je to design alebo hudba alebo vlastne čokoľvek robím celkom vážne. Mám rád kvalitu. Milujem kvalitu. Žiaľ po čase zisťujem, že ľudia ako ja sú hrozní obchodníci a samotnú kvalitu, ako som spomínal, v tejto krajine málokto uznáva. Tak mi preto ostáva dúfať, že sa to zlepší a budem sa môcť venovať tomu, čo si myslím, že mi ide najlepšie.
Čo je teda podľa teba kvalita?
Kvalita je to, čo sa dlho tvorí a dlho ostáva. Kvalita je následkom vzťahu tvorcu k danému výtvoru, kvalita je odrazom ľudskej túžby zlepšiť svet. Je to najstarší a najsilnejší dlhodobý marketingový nástroj na tejto planéte, kvalita je to, čo budem do konca života hľadať a nech ma v boku pichne, ak čo aj len pomyslím na kompromis.
Foto: Igor Daniš
