Neviem pochopiť prečo...

Každé ránko vstávam ako aj ty. Niekto do práce, niekto pobehovať kade-tade a hľadajúc čo i len človiečika, ktorý by prispel na to čúčo.
Ja som ten, čo je na tom lepšie, i keď niekedy mám pochybnosti, takže pracujem o 106.
Budík zazvoní, nikdy neviem kedy, pretože večer si ho vždy nastavím na taký čas, na aký sa cítim vstať, ale vždy to je do 7:00. Byt opustím so všetkým čo k tomu patrí ako pri požiarnom poplachu, za chvíľku :-)

Pomalinky sa presuniem dole kopcom ku električkovému nástupišťu, kde sa to hemží nespočetným množstvom aj zúfalcov, aj uponáhľaných ľudí, mladších, starších, no proste my.
Ja si čakám s kľudom raka, alebo skôr korytnačky na svoju 4, ktorá premáva, ani to nestopujem, stále. Vnímam známe tváre, ktoré sa obmenia iba občas, ako aj teraz, keď začala škola. Moja drahá električka dorazila a ja niekedy s úsmevom, čo na mne ťažko poznať, niekedy ešte ospalý nastupujem. Podľa náladičky si nahodím do uší slúchadlá, spustím svoje obľúbené mp3 a už som ako každý štvrtý, či piaty spolucestovateľ v električke. Náš vagón mal pravdepodobne kockaté kolesá, lebo dnes hrkotal ako po preflámovanej noci. Míňali sme zastávky Botanická, Nový Most, kde pristúpil jeden spoluobčan známej to arómy v našich spojoch MHD. Tak sme s pridaním divokej vône prešli Kamenné námestie, kde som dúfal, že vystúpi, prešli ku Trnavskému Mýtu.

Tu sa ovzdušie prečistilo, kopec ľudí vystúpilo. Tu ma zarazilo hrozné správanie šoféra, alebo šoférky električky číslo 4 smerom na Zlaté Piesky. Bolo asi 8:05 a snažil sa nastúpiť starší pánko s bielou paličkou, ktorý sa opatrne prikrádal ku schodom, aby sa zachytil a bezpečne nastúpil. Šofér už vyhrával, možno internacionálu, či iné lahodné melódie, ktoré dávali naznámosť nenastupovať, dvere sa zatvárajú a ani v najmenšom nedával štipku ohľaduplnosti na nevidiaceho pánka. Možno keby nastupoval s kombajnom, tak by si ho všimol. Našťastie sa našli zlatí ochotní ľudia, ja som to nebol, keďže som bol popodiaľ, ktorí ho vtiahli dovnútra. Uvoľnili mu miesto a tu už som aj ja troškou pomohol, aby sa posadil, električka sa rozbehla.

Dorazil som pri Polus, kde som svoju drahú opustil, samozrejme električku, ale už som mal o poznanie horší názor na šoférov MHD. Viem pochopiť, správanie v iných situáciách, keďže spojov je nespočetné množstvo, ľudia sa hrnú do zavretých dverí MHD, len aby stihli minútku, pritom ďalší spoj ide o dve....
Ale neviem pochopiť prečo v skoro prázdnom spoji, kde nastupuje iba jeden človek, nevidiaci, či inak postihnutý, nemá šofér pár sekúnd naviac strpenia...