Kedysi dávno žil múdry kráľ ktorý mal troch synov.
Bol to múdry a spravodlivý panovník, ktorý venoval veľa času ich vzdelaniu, a ich zapájaniu do vladárskych povinností.
V zemi vládol mier a hojnosť a v krajine nebol nikto, kto by sa na niečo sťažoval. Každý vedel presne kam patrí a kde je jeho miesto aby bol čo najužitočnejší pre celú spoločnosť.
Raz si otec - kráľ zavolal svojich synov a povedal. “Synovia moji, som už veľmi starý a rád by som ríšu zveril do rúk jednému z vás. Chcem, aby môj nástupca ďalej vládol v súlade s hodnotami na ktorých je ríša vybudovaná. Keďže vládnuť môže iba jeden a chcem byť spravodlivý voči ostatným dvom, musím rozhodnúť spravodlivo.
Rozhodol som sa, že načas odídem. Už dávno chcem precestovať celé kráľovstvo, od najzápadnejšieho cípu po najvýchodnejší a od najsevernejšieho po najjužnejší. Tiež chcem navštíviť priateľov, kamarátov z vojen i verných sluhov, ktorí si želali dožiť v pokoji na svojich majetkoch.
Ríšu teda rozdelím na tri rovnaké diely. Každý z vás sa ujme vlády nad časťou, ktorú mu určím. Keď sa vrátim, uvidím, kto svoju časť spravoval najlepšie. Tomu potom poviem, Ty syn môj, ty si hodný nazývať sa kráľom.”
Synovia jeho rozhodnutie vypočuli a kráľ odišiel presvedčený, že rozdelenú krajinu zanecháva v dobrých rukách.
Najmladší syn začal okamžite rozhadzovať peniaze zo svojho podielu na zábavy, kumpánov, hazard, dievčatá a vôbec sa nezaujímal o vladárske povinnosti. V spoločnosti musel mať vždy čo najmodernejšie a najluxusnejšie oblečenie len aby vždy priťahoval všetku pozornosť. Vešal na seba nekresťanské množstvo zlatých šperkov, jazdil v najmodernejších a najluxusnejších kočoch, ktoré ťahali najkrajšie kone ríše. Neustále sa opíjal a majetok prehrával v kartách. Keď sa poddaní sťažovali, nechal ich mučiť a zatvárať do temníc, kvôli osočovaniu a netolerancii. Potom otvoril hranice svojej krajiny a povolal všetkých zločincov, povaľačov, naničhodníkov aby sa zabávali s ním.
Prostredný syn sa vlády ujal spočiatku rozvážne, ako sa na nasledovníka patrí, avšak mladšiemu závidel jeho život plný luxusu a ničnerobenia. Keď sa o tom najmladší dozvedel, začal ho presviedčať aby zanechal panovanie a radšej sa zabával s ním. Keď prostredný jeho zvodom odolával, rozohnil sa, že je nemysliteľné aby iba vládol a neužíval pôžitky ktoré mu prináležia. Posmieval sa mu, že je synom mocného kráľa a žije ako chudák a len nech sa pozrie ako si žije on. Prostredný brat sa napokon nechal presvedčiť a prestal sa zaujímať o blaho krajiny. Spolu sa potom zabávali a súťažili ktorý je lepšie oblečený, kto má drahšie a luxusnejšie šperky, kto má krajšiu milenku.
Najstarší syn spravoval svoju ríšu, v duchu svojho otca, múdro a spravodlivo. Spočiatku, keď videl ako sa najmladší snaží z prostredného spraviť povaľača akým bol on sám, protestoval a ponúkol im pomoc pred záhubou do ktorej sa rútili. Najmladší a jeho kumpáni ho ihneď začali napádať aby ich neobmedzoval, aby rešpektoval ich rozhodnutia a slobodnú vôľu. Keď najstarší videl, že ho bratia a dokonca aj okolité krajiny osočujú, prestal sa o nich starať a ďalej sa venoval svojim vladárskym povinnostiam.
Najmladší a prostredný sa mu posmievali, ohovárali ho kade chodili, šírili konšpirácie o jeho krajine a prekrúcali pravdu všade kde sa dalo. Keď videli, že jeho zemi sa ďalej darí, začali proti nemu intrigovať. Rozširovali výmysly, že je to netvor, že sa správa neľudsky voči poddaným a v krajine spôsobil hladomor. Najviac ale šírili, že netoleruje svojich vlastných bratov.
Najstarší syn sa útokom vôbec nebránil. Vždy, keď sa k nemu podobné správy doniesli, smial sa na nich a ešte húževnatejšie pracoval na tom, aby v jeho krajine vládol poriadok, zdravý rozum a čisté vzťahy. Vedel, že jedine ak sa sám nenakazí ich nebezpečným jedom, aj jeho poddaní si zachovajú čistú myseľ a krajina ostane silnou.
Najmladší s prostredným bratom čoskoro prehýrili všetko čo im bolo zverené a dostali sa do strašných problémov. Ich kráľovstvá sa rýchlo začali zmietať v krvavých nepokojoch.
Keď ich poddaní prišli prosiť najstaršieho o pomoc, najskôr im tvrdo odvetil, že na záchranu mali myslieť skôr avšak potom, ako dobrý a rozumný panovník prevzal vládu nad územím svojich bratov. Bratom moc oficiálne odňal a zo zjednotenej ríše vyhnal všetkých podvodníkov, povaľačov a zlodejov, ktorých tam jeho bratia vpustili.
Keď sa o nejaký čas vrátil otec - kráľ, našiel krajinu prosperujúcu a rozvinutejšiu ako keď ju opúšťal. Veľmi sa zaradoval a ponáhľal sa k synom. Keď videl sklopené pohľady prostredného a najmladšieho, pristúpil k najstaršiemu, položil ťažké ruky na jeho ramená a mocným hlasom zvolal, „Ty syn môj, ty si hodný nazývať sa kráľom!”
