Pred pár týždňami sa písal piatacky MONITOR. Už od rána bolo toho plné rádio. Jediné, čo ma potešilo na tých správach bolo, že ho má písať výše 50 000 piatakov, čo je určite nárast v populačnom ročníku. V minulosti sa čísla pohybovali okolo 45 000. Nepotešilo ma však, že až 7,5% žiakov bude písať takých, čo má zdravotné znevýhodnenie. A obávam sa, že toto číslo bude stále narastať. Vrcholom týchto správ však bolo, že vraj títo žiaci sa budú môcť porovnať. Nepochopil som z toho, či sa majú porovnávať s tými žiakmi, čo písali „riadny“ Monitor bez úľav, alebo sami medzi sebou...Toto mohol povedať človek, ktorý absolútne nerozumie danej problematike. A snáď ani nechce. Nedá sa predsa porovnávať neporovnateľné. A aký by to malo vlastne zmysel? To ako keby sme chceli porovnávať naše Tatry s Alpami. Sú také aké sú a máme ich radi.
A ešte k tomu zmyslu. Podľa mňa sú to zbytočne vyhodené peniaze. Tieto finančné prostriedky by sa mali dať na zvýšenie platov učiteľov. Pre ich väčšiu motiváciu. Najmä pre mladých adeptov, ktorí sa rozhodujú pre učiteľské povolanie. Ak chceme kvalitatívne zlepšenie školstva, musíme ohodnotiť prácu učiteľa. Tak, aby si toto povolanie vyberali, ak už nie tí najlepší z populácie, tak aspoň tí dobrí so vzťahom k pedagogickej práci. Áno aj dnes sa nájdu mladí nadšení kolegovia, ktorí vidia svoju budúcnosť len za katedrou, ale koľko je takých, čo štúdium na pedagogickej fakulte vnímali len ako šancu študovať na vysokej škole, ktorú by pri svojich schopnostiach a snažení dokázali ešte zvládnuť. Občas sa spomenie aj fínske školstvo ako náš vzor, kde vraj nových učiteľov vyberajú v troch kolách, aby tam išli tí najlepší študenti z populácie. No ale aký je výber u nás? Na štúdium prírodovedných predmetov je záujemcov ako šafránu. Tí, ktorí za vynaloženú námahu chcú mať aj vyšší plat, idú študovať vedné odbory, ktoré im to dokážu zabezpečiť. Často aj tí, ktorí získajú vysokoškolský diplom s pedagogickým vzdelaním, ani neprekročia prah školy a hľadajú si zamestnanie mimo tohto „chudobného“ rezortu alebo v ňom ostanú len s vidinou prázdnin, množstvom voľna /čo je samozrejme klam, lebo to nie je 6 hodín denne/ ktoré dáva priestor na inú zárobkovú činnosť či svoje záľuby.
Na záver chcem zdôrazniť, že pokiaľ sa učiteľom výrazne nezvýšia platy, nemôžeme rátať s nárastom počtu kvalitných učiteľov. Z lásky ešte človek nevyžil, a ani z lásky k povolaniu.
Mgr. Ján Slosiarik
