Pre tento školský rok sa zrušilo testovanie MONITOR, zrušili sa maturity, zrušili sa prijímacie skúšky. A najväčší „teoretickí“ reformátori už hovoria o ich zbytočnosti a volajú po ich úplnom zrušení.
Treba si jednoznačne uvedomiť, že táto situácia je mimoriadna, svojim spôsobom výnimočná a všetky prijaté opatrenia sa robili v snahe minimalizovať počet nakazených a zabrániť šíreniu vírusu. Nechcem teraz polemizovať o opodstatnení prijatých opatrení, porovnávať ich s opatreniami prijatými v iných krajinách. Je však potrebné racionálne pristúpiť k ich vyhodnoteniu.
Priznám sa, že už dlhé roky som kritický ku všetkým testovaniam, ktoré iba zbytočne zaťažujú učiteľov a odčerpávajú finančné prostriedky z ministerstva školstva. A jediný význam majú pre tých, ktorí to celé zabezpečujú. Je to pre nich biznis a majú vlastne robotu. Dajme tieto peniaze na platy učiteľov, aby boli viac motivovaní.
Prijímacie skúšky boli v minulosti veľmi dôležité. Vďaka úspechu v nich žiak mohol pokračovať v štúdiu na strednej škole, ktorú si vybral. Dnes, keď je škôl toľko „ ako v Indii Bohov“ a doslova sa bijú o žiakov (to sa týka aj vysokých škôl), žiaci nemajú problém sa dostať na školu, ktorú si zvolili. Pokiaľ sa v sieti škôl neurobí poriadok, dovtedy budú pochybnosti o ich opodstatnenosti. Samozrejme najlepšie by bolo, keby úlohy boli centrálne zadávané s primeranou náročnosťou, aby sa aj žiaci rozlíšili podľa predpokladov daných na štúdium. Pre „slabších“ žiakov, pre tých, ktorí sa nechcú učiť ostanú remeslá a nemusíme toľko úsilia venovať duálnemu vzdelávaniu.
Maturitné skúšky sme tiež v posledných rokoch maximálne „vylepšili“. Finančná náročnosť, rozbité vyučovanie, jednotné písomné maturity... To sú veci o ktorých sa dá diskutovať. Túto diskusiu by však mali viesť odborníci – skúsení učitelia, riaditelia škôl, nie verejnosť. Nie je čas na svojvoľné rozhodnutia ministerských úradníkov.
Pán minister chce otvoriť otázku 8- ročnej základnej školy. Od roku 1945, by to bola piata alebo šiesta zmena, či 8 alebo 9 rokov. Snáď v žiadnom rezorte sa toľko neexperimentuje ako v rezorte školstva. Každý minister či ministerka sa snaží prispieť k jeho rozvoju, ale neviem, či sú veľmi spokojní so svojimi reformami. Celková úroveň skôr svedčí o stagnácii, ak nie o úpadku. Ani väčší počet disponibilných hodín nie je tou správnou cestou na zvýšenie jeho kvality. Ak nie je dostatočná dotácia hodín pre základné učivo v danom predmete, nemôžeme od žiakov chcieť, aby mali postačujúce vedomosti, ktoré v nich prebudia záujem o štúdium aj náročnejších študijných odborov.
A ešte ma zaujala jedna myšlienka, ktorej sa chytajú novodobí reformátori. Zrušiť známkovanie a hodnotiť slovne. A ešte s dodatkom, že žiak nemôže „prepadnúť“ – opakovať ročník. Aký by to malo dopad, to sa môžeme presvedčiť aj teraz. Viacerým žiakom je jedno, ako budú hodnotení a absolútne nezodpovedne pristupujú k plneniu si úloh. Keď sa dozvedeli, že nebudú hodnotení známkou 5, tak školu absolútne vypustili. Žiaci posledných ročníkov na ZŠ i SŠ už od konca marca majú prázdniny. Taká je realita a na to sa treba pripraviť. Opäť sa len potvrdzuje, že človek je tvor od prírody lenivý a keď robiť nemusí, tak robiť nebude...
