Detstvo bolo také, aké u väčšiny detí v mojom okolí. Aspoň ja som to tak vnímala. Nezažívali sme extra rozdeľovanie na "značkových" a tých druhých, na vlastníkov extra špeciál mobilov, peňazí či dôležitých tatkov - a tých ostatných... To nás ani nezaujímalo, ani nevyrušovalo. Pre nás boli najdôležitejšie - škola, záľuby, hry na ulici, prázdniny, tábory, kamarátstva...
Moje detstvo ubehlo rýchlo. Nie vždy sme mali dostatok. Stalo sa aj, že sme nejaké šatstvo dostávali od susedov. A pravidelným sobotňajším obedom osemčlennej rodiny bola cestovina - alias "postrihaný ropovod" - s tvarohom. No i tak mám na detstvo krásne spomienky. Tie menej krásne si už nepamätám. ;)
Pochádzam z väčšej rodiny, ale mala som zelenú aj na svoje záľuby. Starší súrodenci oveľa viac pomáhali v domácnosti ako ja - ale nakoniec aj na mňa "prišiel mráz". Ako dobre. Inak by som naozaj vyšla zo školského veku "iba" ako žiačka, čitateľka a športovkyňa. Mojimi naj záľubami boli teda knihy a šport.
Knihy
Čítanie všetkého, čo sa mi dostalo do rúk. Ak bola kniha zaujímavá, ani spánok mi nechýbal. Potiahla som až do rána, hoci s baterkou. Rodičia totiž vedeli lepšie ako ja, čo je dôležitejšie, takže svietiť normálnym svetlom, znamenalo po chvíli cvak vypínača - ich rukou.:) Naša domáca knižnica bola bohatá. Najčastejšie mama - ako učiteľka - zabezpečovala pravidelný prísun nových titulov. Čitateľstvo ako záľubu sme tak nasávali všetci. Celá rodina.
(Doposiaľ som už "vymenila" zopár knižníc. Oblasti záujmu sa vekom menia. Mnoho kníh časom putovalo ďalej, medzi známych, do knižníc - alebo aj ostali neviem kde.) No nedostatkom v tejto oblasti som nikdy netrpela.
Najväčšie dobro z tejto záľuby však vnímam v tom, že mi slovenská gramatika vošla v gramaticky správnej podobe natrvalo cez zrak do mysle. Pravidlá slovenského pravopisu som si takto perfektne osvojila - v škole výukou, mimo nej - v praxi - zrakom, čítaním literatúry. Aj v súčasnosti si často pomáham zrakovým porovnaním správne i nesprávne napísaného slova - a vždy sa rozhodnem podľa pravidiel. ;)
Čo myslíte - dnešné ľudstvo nemá aj preto problémy so slovenskou gramatikou - lebo málo číta? Rôzne papierové periodiká na jedno použitie, a často aj internet - tie do literatúry radšej nerátam - tam totiž slovenská gramatika dostáva dennodenne prudké zauchá...
Šport
Od baletu - cez športovú gymnastiku - k ľahkej atletike - až som zakončila v súťažiach Odznaku zdatnosti (ten obsahoval komplex disciplín - behy, skoky, hody, šplhanie i plávanie). V balete som vydržala iba jeden rok. Športová gymnastika mala dlhšie trvanie. Atletiku som brala popri gymnastike na spestrenie - pohybom na čerstvom vzduchu. V čase najväčšieho zápalu som fakt i cez prázdniny - na dovolenke s rodičmi - behávala ráno sama po lúkach, potila sa a naberala kondičku. Jasné, že to všetko bolo športovanie zo záľuby, bez osobných trénerov a bez drilovania k vrcholovým výšinám. Boli to iba normálne súťaže školských - žiackych a dorasteneckých kategórií.
Takže veľkú časť detstva som prežívala na ihriskách, v telocvičniach a neskôr i v plaveckých bazénoch. Ach - plávanie - napriek tomu, že tréner mal snahu naučiť ma skákať "šípku" do vody - vzdal to. Nedobehol ma (strach totiž človeku dáva krídla) - keď ma naháňal okolo bazéna, aby ma to naučil. Škoda - hlavne pre mňa. Tak som pekne krásne svoje plávanie začinala (a doteraz mi to ostalo) vždy priamo z vody - žiadne skoky. V Odznaku zdatnosti to našťastie bolo dovolené. Mojou obľúbenou disciplínou v atletike bol medzi inými i beh cez prekážky. Žeby nácvik na tie životné prekážky?
A tak som "prebehla" do mladosti a dospelosti. Tam však prišli i nové "športové" disciplíny. Okrem klasického pracovného života vývoja - došlo aj na iné. Rozmýšľanie a radikálne zmeny v mojom názorovom či zmysluhľadajúcom prebývaní na tejto zemi.
No o tom už v čriepkoch z mladosti.
(Otázky pýtali odpovede. Na otázky som dostávala odpovede. Od kolegu, od kamaráta, kamarátok, od kňaza. Z literatúry. Často pašovanej... )
Foto: Panoráma SME
