Pýtam sa na pokladni: Prosím vás, nepomýlili ste sa? V regáli je na štítku cena 1,26 €.
Pokladníčka nevedela, poprosila inú kolegyňu, nech to ide preveriť.
Kolegyňa o chvíľku: Ale tá znížená cena platí len pri kúpe od 3 ks balení. Treba čítať aj malé písmenká - je to tam napísané.
Ja: A nešlo by to tak, že dokúpim ešte 2 balenia, a tak mi spolu zaúčtujete 3 ks za akciovú cenu?
Predavačka: Ale to by som musela zavolať vedúcu, na podpis a vystornovanie vášho nákupu a potom nanovo nahodiť tie 3 ks...
No ďakujem pekne (hovorím si pre seba), nemám toľko času, radšej oželiem tých vyše 50 centov a odchádzam.
Fajn, zas som sa nechala dobehnúť. Tak mi treba.
Ale - keďže ten čaj mám rada - a zľava je zaujímavá, nedá mi to... Na druhý deň sa chystám opäť na nákup - a budem mať čaje 3 + 1 :)
Tak som sa druhý deň v predajni hneď šinula k čajovým regálom.
Priznám sa dobrovoľne - napadlo ma, že si tentoraz zabezpečím aj dôkazový materiál na tie malé písmenká, pretože sa už v mojej hlave rodil tento článok. Iba so zámerom - upozorniť čitateľov/zákazníkov, aby sledovali aj malé písmenká.;) Nech sa ďalší nepopália ako ja. Urobila som si cvak, cvak (cenoviek), naložila čaje a šla k pokladni.
Tentoraz som kupovala iba 3 "moje" čaje. Nečakala som žiadny problém, iba som, rozmýšľajúc, čo ma ešte čaká vybavovať, zaplatila a ťahala sa preč od pokladne. Premávka ako "na václaváku" - posúvam sa ďalej.
Prekvapenie druhé: Zastavujem sa, vraciam sa do reality. Dívam sa na pokladničný blok - a - čo nevidím? Jednotková cena znovu 1,89 €, sumár neklamne za 3x1,89 = 5,67 €.
Tak neviem: Som ja blbá, a neviem čítať cudziu reč cenoviek? Alebo, kde sa stala chyba? Znovu sa vraciam k pokladni a pýtam sa: Prosím vás, nepomýlili ste sa?
Nasleduje posun ku inej kolegyni, nech to ide preveriť. Čakám pri pokladni - pred čajovým regálom badám pohyb - pracovníčky tam niečo robia (s tovarom, cenovkami?).
Jedna sa o chvíľu vráti späť, komunikuje s pokladníčkou, tá zľavu v systéme nemá. A či som sa nepomýlila, to iné ovocné čaje majú so zľavami, atď...
Nakoniec kolegyňa hovorí: Ja neviem, čo mám teda robiť?
Ja - v pohode: Zavolajte vedúcu.
A - nezabudnem dodať: Mám u seba i dôkazový materiál, odfotila som si cenovku... Včera ste ma už jedenkrát dobehli...
(Ani som však pri cvakaní netušila, že si "polepším" i v rámci nejakej reklamácie.)
O chvíľu došla vedúca. Bez dlhých rečí mi napokon vrátila cenový rozdiel - a - vlk bol sýty aj ovca celá...
Tento raz. Ale - kedy sa to znovu zopakuje? Všimnem si? Môžem im ešte dôverovať?.....
Moje odporúčanie:
Buďme vždy plne "vyzbrojení" - keď ideme na nákup do veľkých obchodných reťazcov.
Pre osoh vlastnej peňaženky sú chvályhodné:
Okuliare alebo lupa (ak máte problém s čítaním malých písmeniek), kalkulačka a foťák (stačí v mobile) - a vo vlastnom záujme toto vybavenie aj používajme. A kontrolujme. Každopádne.
Dodatočne som rozmýšľala:
Je naozaj všetko len o biznise? Je toto biznis? Pumpnúť dôverčivého zákaznika - kedy sa len dá a koľko sa dá?
Neobviňujem konkrétnu predajňu. Ani jej pracovníčky. Veď - oni nerobia vlastnú cenovú politiku. Tak, ako ani systém zmien v cenách, vzhľad cenoviek (i tie malé "nepodstatné" drobnosti na nich), systém prepojenia reálneho cenníka a pokladní...
Cenová či firemná kultúra nie je v rozhodovaní samotnej pobočkovej predajne. Predajňa je iba vykonávateľom systému a cenotvorby firmy BILLA. Tam by sa mali zamyslieť...
A navyše - podobné "cenové" skúsenosti nemám iba ja, nie je to niečo jednorazové a nielen v jednom obchodnom reťazci. Záleží najmä od nás - samotných zákazníkov, či opakovane budeme iba obeťami...
