Drobec začína po štyroch objavovať svet okolo seba.
Zišli by sa mu tepláky. Ceny v obchodoch sú dosť vysoké. Kolienka na lezenie naštartované.
Skúsim niečo z tej mikiny?
Hm – ale – uhádnem veľkosť? Čochvíľa bude mať 10 mesiacov. Mal by sa zmestiť aj do jeden a pol-ročnej veľkosti. Tipnem si? Nemám vzorku – poradím si? Zimná čiapka ešte aj po 2 pokusoch potrebuje tretie vylepšenie. A zima už ustupuje. Z čiapky asi osoh nebude. Prvé tipovanie veľmi nevyšlo.
Voľného času niet veľa. Ale – idem do toho – veď tá mikina už beztak len leží „ladom“.
Pokutrem v skrinkách. Heuréka – mám tam zopár statočne starých Búrd. V jednej som nalistovala strih na chlapčenské nohavice. Nie je to na 1 – 1,5 roka – ale asi na 3-4. Nevadí. Obkreslím presne strih – a čo zašijem – bude vekové zmenšenie. Pustila som sa do práce. V pomerne krátkom čase sú 40-centimetrové tepláčiky na svete. Píšem SMS-ku drobcovej maminke – posielam rozmery hotového výrobku. Onedlho prichádza odpoveď: Môže byť – obvody akurát, dĺžka sa dá dopasovať vyhrnutím. Malý rastie ako z vody, raz-dva to dotiahne na ich dĺžku. Ak medzitým nezoderie.;)
Teším sa. Aké to bolo ľahké. Druhý pokus sa vydaril. Budú i ďalšie. Už nie pokusy. Ide sa na nákup novej látky. Veď drobec iba štartuje.
Kladiem si otázky: A prečo si vlastne pre seba kupujem hotové tepláky? Sú skutočne výhodnejšie tie hotové? Alebo je načase oprašovať technické vymoženosti a nadobudnuté – avšak pomaly zabudnuté – zručnosti minulosti?
