Na nasledujúcej zastávke (za Dunajom) mi iní ochotní domáci vysvetlili, ako sa peši dostanem späť. Tak som mala i prvú pešiu "túru".
Následne sme sa traja stretli na dohodnutom mieste, tí, ktorí sme si pred 3 dňami naplánovali malú stretávku v hlavnom meste. Štvrtý nás našiel neskôr, keď sme už sedeli vo vonkajšej terase 1 reštaurácie. Slniečko svietilo, vetrík pofukoval - a my sme maškrtili, popíjali kávičky a preberali rôzne oblasti: rodiny, záujmy, vymieňali si názory na dôležité témy - až nás hrmot v okolí začal viac vyrušovať. Áno - príchod našich strieborných hokejistov spôsobil väčší hluk i pohyb okolo. :)
Tak sme sa rozhodli hľadať tichšie - na rozhovory vhodnejšie miestečko. Po krátkej dobe sme ho našli v inej vonkajšej terase - trochu ďalej od hluku. Sedeli sme na tichom námestíčku medzi ostatnými - rovnako pokojné prostredie vyhľadávajúcimi okolosediacimi.
Obsluha v reštaurácii bola opäť pohodová, rýchla a ústretová. Posedeli sme, občas zachytiac pohybujúce sa tiché skupinky fotografujúcich turistov - alebo i hlučnejších vítačov hokejistov. Mali sme sa o čom spolu rozprávať ešte nasledujúce cca 3 hodiny.
Jeden zo stretávkovej množiny došiel motocyklom. Ten zaparkoval na povolenom parkovisku - ale výhľad naň potom - počas celého nášho času v reštaurácii - nemal. Obdivovala som jeho pokoj. Nájde ten svoj stroj, keď sa k nemu vrátime? Ja by som veru sedela ako na tŕňoch. Nemala by som taký pokoj. A predstavte si - keď sme prichádzali na parkovisko - ten motocykel naozaj stál na svojom mieste! Nezmenil majiteľa. Jaaa neviem, čo máte proti Bratislave? Veď tam sa ani motorky nekradnú! Ďalšia pozitívna skúsenosť. ;)
Keďže sme mali ešte dostatok času do odchodu spiatočného rýchlika, vybrali sme sa peši na hlavnú stanicu. Problémom bola iba nepriechodná časť cesty - kde pokračovalo vítanie našich strieborných. Ale - poradili sme si. Obišli sme ich inou uličkou a naša pešia "túra" po cca 3/4 hodine úspešne skončila v budove hlavnej vlakovej stanice. Vzápätí vonku začalo liať ako z krhly. Ako dobre - dáždniky sme totiž nemali.
Ďalší pozitívny zážitok - ešte aj počasie nám priam na želanie vyšlo.
Posledný - čo nás počkal cestou rýchlikom (takmer hodinové meškanie pre poruchu iného vlaku na trase) - nakoniec bol "malina". Veď - dlhšie cestovanie vlakom sa dá rôzne využiť (debatovať, rozmýšľať, čítať, počúvať hudbu, driemať, prechádzať sa...) - ta neee? :)
Takže - veľmi rada sa v našom hlavnom meste zas niekedy zastavím. Nájsť si vyhovujúce prostredie nie je zložité - a aj ľudia sú tam fajn. ;)
