Úryvek z konverzace mezi Mazarinem a Colbertem - ministrem financí za Ludvíka XIV:
Colbert:
Když se jedná o to, kde sehnat peníze, nastává moment, kdy pouhé čachrování už nestačí.
Byl bych rád, kdyby mi pan kardinál vysvětlil, jak přijít k dalším penězům, když jsme už zadlužení po krk.
Mazarin:
Když je člověk obyčejný smrtelník, jde do vězení.
Ale se státem je to jiné!!!!
Stát nemůžeme zavřít do vězení.
Vrší další a další dluhy.
Tak to dělají všechny státy.
Colbert:
Opravdu???
Myslíte???
Nicméně, potřebujeme peníze!!!!
A jak je sehnat, když už máme všechny myslitelné daně ???
Mazarin:
Tak vytvoříme další.
Colbert:
Nemůžeme zatížit chudé více než už jsou!!!
Mazarin:
Ano, to je nemožné.
Colbert:
Tak tedy bohaté?
Mazarin:
Bohaté také ne.
Ti už by nemohli víc utrácet.
Jeden bohatý, který utrácí, živí stovky chudých.
Colbert:
Tak jak to uděláme?
Mazarin:
Colberte, ty mudruješ jak nočník pod zadkem nemocného.
Je obrovské množství lidí, kteří jsou někde mezi tím, ani chudí, ani bohatí!!
Ti, kteří pracují, sní, že zbohatnou a nechtějí být chudí.
A ty musíme pumpnout.
Čím víc jim sebereš, tím víc pracují, aby si to vynahradili.
Je to nevyčerpatelná studnice.
Neviem - či sa tento dialóg skutočne odohral. Môže byť napríklad úplne vymyslený. Kto to vie teraz posúdiť? Iba ak historik, ktorý má prístup do archívov a dokumentov toho obdobia. Ale - to teraz nie je podstatné...
Jeho obsah mi totiž až príliš nepríjemne pripomína súčasnosť.
Medzi nami je množstvo chudobných, ktorých jednoducho niet z čoho zdaniť viac. Majú nízke príjmy, alebo dostávajú iba sociálne dávky. Tých možno zdaniť väčšinou už iba na spotrebných daniach. Minimálne.
Bohatí - tých tzv. rovná daň samozrejme príliš nezasiahne. Ich bohatstvo sa takto pekne znásobuje. Zaujímavé je ale - koľko bohatších štátov - oproti maličkému Slovensku - uplatňuje progresívnu daň (čím vyšší príjem/zisk - tým vyššie percento dane)... Chudobné Slovensko je teda rozšafné akurát na takúto rovnú daň. Paradox? Nie. U nás realita.
A - kto je teda u nás daňami najviac zaťažovaný?
Nuž - obávam sa - že ten pracujúci, priemerne zarábajúci, ktorý sa častokrát lopotí "od nevidím do nevidím", aby zabezpečil svoju rodinu. Žije nezriedka od výplaty k výplate. Zdaňovaný za každé zarobené euro. Pracuje a sníva o tom, že snáď niekedy v budúcnosti príde čas - keď si bude môcť konečne "užívať" ťažko zarobené peniaze. Ak sa toho času vôbec v zdraví dožije.....
K tomuto aktuálna "perlička" (jedna z mnohých, ktoré sa pre túto väčšinovú skupinu chystajú) - zdanenie príspevkov zamestnávateľa do tretieho piliera ďalšími odvodmi - čo postihne najmä túto vrstvu pracujúcich. Náhoda?
Takže - čo si vy myslíte?
Nie je ten dialóg svojím obsahom i aktuálne pravdivý?
