Nejdem znovu hľadať - kde a kto to napísal. Bolo to asi 2x spomenuté ako fakt.
Keby to však naozaj bola pravda - načo by potom vôbec poslanci mali chodiť na zasadnutia? Aby si niečo vypočuli? Aby sa prípadne vyrozprávali za rečníckym pultom? Aby si popozerali nejaké noviny, prípadne zasurfovali a podriemali, ak by už nevládali predchádzajúce aktivity? A potom - po výzve - stlačili nejaké tlačidlo a zahlasovali za či proti?
Hmm - v predchádzajúcom období niektorí poslanci dokazovali, že sa im ani neoplatí chodiť do parlamentu. Veď - nič sa nedeje - plat im beží tak či tak. Žeby aj to bol dôkaz bezzodpovednosti? Niektorí sa zas tichúčko hojdali na vlnách zasadnutí - tu ma ticho posaďte a nevyrušujte - ani ja nebudem - žiadnou "prehnanou" aktivitou. Tss - kto to kedy videl - že aktivita, že niečo navrhnem, že za to budem bojovať... A načo? Veď - kto nič nerobí - nič nepokazí.
Takže - niektoré poslanecké stoličky ostali prilepené na pôvodných "majiteľoch", niektoré ich povymieňali. Terajšia opozícia - v jej zmenu veľmi nedúfam. Aj keď - ktovie - možno sa aj tam blýska na lepšie časy. Nádej zomiera posledná.
A koalícia - bude ma veľmi zaujímať - ako sa bude v tomto ohľade správať súčasná vládna koalícia. Teraz má možnosť sa ukázať. Môže dokázať - a nielen predvolebnými prehláseniami, sľubmi či štartovacími vyhláseniami - ale reálnymi skutkami - že je tu aj osobná zodpovednosť každého poslanca. Nielen pri stláčaní tlačidiel (aby ako tesná prevaha v parlamente mali záruku, že predkladané materiály budú schválené) - ale osobnými aktivitami, činnosťou a prácou na plný úväzok. Poslanci majú možnosť dokázať - že si zaslúžia dôveru svojich voličov. Že predsa majú zodpovednosť. Pani premiérka mala v SR napríklad i nádejné vyhlásenia ku kontrole ministerských postov a prác. Ak to však neostane iba v slovách významu - sľuby sa sľubujú - blázni sa radujú...
Viete, že by ma dokonca zaujímalo - aká je bežná (t.j. najčastejšia) náplň práce parlamentného poslanca? Denná či týždenná?
