Ako to vyzerá v praxi? Predstavte si mestské či sídliskové parkoviská. Sú tak preplnené, že pokiaľ sa nevrátim autom v rozumnom čase - rozumej - do 16-17-tej hodiny - domov, večer môžem krúžiť okolo panelákov a márne dúfať, že niekde ešte ostala skulinka na moje autíčko.
Čo z toho vyplýva? Ak budem vonku dlhšie - nenájdem parkovisko. Ak chcem parkovisko - nesmiem ponocovať.. No nie je mesto starostlivé o moju morálku?
Iná varianta. Mám dobré parkovacie miesto. Viem, že sa vonku zdržím dlhšie ako obyčajne. Čo mi ostáva? Neopustiť dobrý flek. Ísť do práce peši - alebo bicyklom.
(MHD sa snažím nezapočítavať medzi prostriedky dopravy. Iba v mimoriadnych situáciách. Je dosť ošklbávajúca - po nástupe Eura zdražela o 50%. Ďakujem, neprosím.) Takže - mesto sa zas takto stará o moje zdravie = neodveziem sa autom - ale urobím niečo pre svoje zdravie. Peši či bicyklom.
Samozrejme - tí solventnejší obyvatelia panelákov - čo majú garáž, alebo viac ako jedno auto - tí si vedia poradiť inak. O tých sa mesto takto nestará. ;)
Vlastníci viacerých áut? Pre naše účely stačia len 2 autá. Medzi týmito majiteľmi sa nachádza extra kategória. Tí, ktorí si vedia v akomkoľvek čase zabezpečiť parkovisko - aj bez garáže a predplateného miesta. Zaparkuje tak, že zaberie vždy najmenej 2 miesta. A každý večer a každé ráno nasleduje rovnaká procedúra. Večer posunúť to 1 svoje auto tak, aby sa zmestil aj s druhým - a ráno ho zas tak "kvalitne" presunúť, aby mal aj večer zas to svoje neplatené ale dobre zabezpečené miestečko. Vždy pripravený. Čo by neurobil pre svoju rodinu? No - procedúra máva aj výnimky. Keď sa dotyčný majiteľ vráti v normálnom čase a nájde aj tretie parkovacie miesto, vtedy sa neunúva s presúvaním. Načo aj. Prečo by ho mal zaujímať niekto druhý???
Ale - zakončím optimisticky. Každý je v skutočnosti sám zodpovedný za svoje zdravie. I za svoje rozhodnutia a skutky. Mám len jedno auto. A som rada, že som v piatok našla miesto na zaparkovanie. Víkend je v pohode. A ešte sa aj ochladilo. :)
