Má niečo odžité na tomto svete. Ako som sa neskôr v rozhovore od nej - mojej bývalej učiteľky - dozvedela - má už 95 rokov.
Kedysi na základnej škole ma učila slovenčinu. Dala mi správne základy. Slovenčina a najmä diktáty - boli - aj vďaka nej - moje obľúbené.
Vlastne ma hneď "zamestnala"... :) "Môžeš mi pomôcť? Ponesieš mi chvíľku túto tašku - mňa až pichá v chrbtici chvíľami."
Ponúkla som jej "galantne" svoje rameno - zavesila sa a kráčali sme pomaličky ďalej spolu. A rozprávali.
"...Vnuk ma príde pozrieť - musím sa viac zásobiť s jedlom. Pochodila, nakúpila som, aj ku lekárovi stihla ísť a teraz už idem domov. Len tá taška je akási ťažká. Do osemdesiatky mi nebolo skoro nič. A od tej 80-tky - akoby sa začalo všetko kaziť. Ale hlava poslúcha. Lúštim krížovky každý deň. Ale lúštim," - zdôraznila - "teda aby som došla k tajničke. Aj osemsmerovky ma bavia."
Cestou mimochodom spomenula: "Len po koniec tých garáži ma vyprevaď - potom už prejdem nejako sama."
Avšak - tie pešie trasy - zisťuje - si musí postupne skracovať. Nedá sa nič robiť - nevládze prejsť toľko čo predtým. Chrbtica sa ozýva.
"Nezdržujem ťa? Aby som ti nebrala príliš času... Tadiaľto poďme - to je kratšie..."
A tak sme spoločnými silami odkrajovali kúsok po kúsku jej trasu k domovu. Medzitým som párkrát zachytila jej balanc. Pevnejšie som zakaždým zovrela jej ruku ale nedala som nič znať.
Prešli sme snáď 100 m - k domovu mala už len o niečo menej - a pekne sa lúčila: "No tu je koniec garáži - už pomaličky prejdem aj sama." Nebolo mi všetko jedno. Môžem ju naozaj nechať ísť ďalej samotnú?
Vtom som zbadala kamaráta, ktorý mal skrížiť našu cestu. "Jožko - máš čas - ponáhľaš sa niekam? Môžeš tejto pani pomôcť a odprevadiť ju tam na koniec ulice?"
"Jasné - môžem..." Vzal nákupnú tašku - pani učiteľka sa chytila jeho ramena a svorne odkráčali ďalej...
Pozerajúc za nimi - uvedomovala som si - ako dobre, že som na začiatku počúvla to tiché vnuknutie. Krátky čas - pár metrov, niekoľko viet, celková pohoda - a k tomu ďalší pomocník v správny čas na správnom mieste - boli nakoniec odmenou - nie zdržaním...
