Žena - ulica - dlaň - kosť

A - máme tu pokračovanie negramatického okienka. Teraz sa zameriam na ženu a jej ženskosť. Samozrejme - ide o môj pohľad - moje názory - a už i nejaké tie rôčky života-skúseností... V predchádzajúcom príspevku to boli krátke pohľady o mužovi - chlapovi - hrdinovi.Nuž - keď žena napíše o ženách - snáď budú úvahy ešte dôveryhodnejšie.;)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Po porovnávaní - prečo má muž hneď vedľa vzoru chlap - vzor hrdina - sa mi videlo akosi nespravodlivé - aby žena mala v závese "ulicu". Nevidí sa vám to tiež tak trošku nefér? A aj keď som sa usilovala nájsť nejaký krajší vzor namiesto "ulice" - nedarilo sa mi. Tak som to vzdala. Ide sa teda do "ulíc".


Žena - ulica. Znovu záleží od zorného uhla. Keď si trošku zaspomíname - ulice v minulosti bývali otvorené susedským vzťahom. Málokde boli medzi domami ploty. Ako deti sme sa hrávali zväčša na ulici - spoločne - bez rozdeľovania sa na tých bohatších a chudobnejších, bez nálepkovania - kto má akú značku na sebe, či kto čo vlastní. Aj hry na ulici nás vlastne spájali - hoci plné zápalu, niekedy i detských bojov. Podobne - naše mamy si hocikedy vymieňali recepty i suroviny, predebatovali všetko potrebné i menej potrebné - jednoducho - ulice boli určitými spojivami života obyvateľov. Na ulici sa odohrával život. Neboli len miestami prechodu z domu do práce, za povinnosťami a späť. Ako je to často dnes.

Takže - synonymom ulice by malo byť spájanie - tak ako synonymom ženy.
Pred očami ženy sa často odohráva mnoho pestrých udalostí. Žena dokáže byť spojivom. Na druhej strane, dokáže aj "kvalitne" rozdeľovať. Veľa záleží od jej spokojnosti, od toho, ako sa cíti naplnená, ako prežíva osobný život. Pracovný nie je zväčša dôležitý (aj keď sa to u niektorých žien javí navonok inak), ten nebýva jej prioritou. .
A možno u ženy zaváži aj to, ako sa cíti byť ocenená. Alebo opak, nakoľko sa cíti byť ohrozovanou - kvôli čomu neváha bojovať "zubami nechtami" za svoju pravdu. Žiaľ - často je to viac boj cez jej osobné citové prežívanie, so zameraním sa na detaily, bez preosiatia nepodstatností a tým bez nevyhnutného nadhľadu rozumu či logiky. Samozrejme vždy existujú aj výnimky z pravidla. Napríklad ženy, ktoré bojujú za celospoločenské či svetové ideály, alebo ženy mimoriadne obdarené a úspešné vo výskume, vo vede. No - pre samu ženu, a tiež pozitívne výsledky jej zápasov - je dôležité, či má nablízku mužov, ktorí ju dokážu usmerňovať (v jej prirodzenosti vlastnom prežívaní) s potrebným mužským nadhľadom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Niekde som čítala o tom, že žena je akýmsi krbom rodiny, zohrieva, otepľuje vzťahy, keď rodinní príslušníci medzi sebou narazia, pri nej sa všetci schádzajú - aby načerpali to nedefinovateľné kúzlo rodinnej pohody. Obraz krbu - je inou formou vyjadrenia úlohy a poslania ženy spájať.
Týmto však nechcem prezentovať ženu len ako udržiavateľku rodinnej pohody. Všade, kde žena pôsobí, mala by vnášať svoju schopnosť zmierovať, vcítiť sa, svoju empatiu a schopnosť liečiť vzťahy a spájať. Taktiež by mala vyžadovať úctu, slušnosť a primeranú kultúru vyjadrovania sa (samozrejme i vlastným príkladom). Také je prostredie, aké sú ženy, ktoré sa v ňom pohybujú.

Skryť Vypnúť reklamu


Vzory "dlaň" a "kosť" - môžem spokojne spojiť - oboje sú súčasťou ľudského tela. Funkcie dlane a jej kostí a kostičiek sú úžasne prepracované. Pomocou mozgových prepojení a vlastnej plnej funkčnosti sa to hýbe - aby sa dlaň otvárala či zatvárala. (Stačil týždeň s nehybným palcom - aby som si uvedomila, čo je to prepojenie a plná funkčnosť dlane a ruky.)
Otvoriť dlane znamená napríklad: nech sa páči, ponúkam ti, spolupatričnosť, pozdrav - alebo na druhej strane daj, podeľ sa, prispej. Zatvorená dlaň - to je zas obraz lakomstva, držania, odmietania. Oboje v nás pracuje - zápasí o svoj prejav. Tu - myslím si - má muž nezastupiteľné miesto. Dokáže obyčajne - aj tam sú výnimky z pravidla - rozumom oslobodeným od nadmiery citov - spravodlivejšie rozhodnúť a tak preberať zodpovednosť za rozhodnutia pre osoh celku (rodiny, firmy, spoločnosti, štátu).

Skryť Vypnúť reklamu


A - aby som to nepreháňala kvantitou - akoby som zakončila tieto svoje úvahy o žene?
Žena má svoje nezastupiteľné miesto, svoju úžasnú hodnotu, sebe vlastné úlohy, zodpovednosť - a nie malú - kdekoľvek napĺňa svoje poslanie. Či je to v rodine, či v zamestnaní. Avšak - v politickej aréne či vo vedúcich funkciách by som jej pôsobenie minimalizovala.
Vôbec sa mi nepáči, keď sa žena za každú cenu "hrnie" i tam, kde akoby chcela len dokazovať, že sa vyrovná mužom. Tým - podľa môjho skromného názoru - stráca svoju ženskosť, okypťuje ju - a istým spôsobom - z chlapov pomáha vyrábať "nehrdinov". No a - je nám ženám toto treba? :)

Skryť Vypnúť reklamu


Ľubica Slošiarová

Ľubica Slošiarová

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otium sine litteris mors est et hominis vivi sepultura. (Seneca) Život v ústraní bez čítania a písania je smrť a pochovávanie človeka za živa. - a tak - čítam, čítam, čítam - a občas aj píšem ;) Zoznam autorových rubrík:  Veci verejné obyčajne z politiVzťahy každodenné i rodinnéOstatné prepestréSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu