Už niekoľko týždňov sledujeme s obavami vývoj udalostí v Turecku. Ich charakter nás nenecháva pre vážnosť konfliktov ľahostajných a navyše nevzbudzuje veľkú dôveru v stabilitu krajiny, v ktorej by sme chceli eventuálne stráviť pokojnú dovolenku. Demonštrácie so zvyšujúcim sa počtom účastníkov, ostré strety s policajtmi, množstvo zranených ľudí a dokonca i obete na životoch, to nie je obraz letnej idylky. Násilie na uliciach sa zatiaľ turistických centier nedotklo, ale nie je až tak vzdialené. Nehovoriac o rizikách ďalšieho vývoja, napríklad o možnom štrajku a problémoch s dopravou, zásobovaním potravinami, vodou a pod. Mnohí dovolenkári teraz pravdepodobne hodili spiatočku a zrušili objednaný pobyt pri tureckom mori a logicky sa zredukoval aj počet aktuálnych záujemcov o dovolenku v tejto krajine. Hrozba neúspešnej letnej sezóny a straty zisku preto postavila hotelierov i cestovné kancelárie do pozoru a rovnaký záujem stmelil ich sily. PR manažéri zatrúbili na okamžitú mobilizáciu svojich síl a vytasili zbrane. V tomto prípade však nie meče alebo turecké šable, ale sladký príbeh Tisíc a jednej noci o rozprávkovej dovolenke.
A výsledok? Už niekoľko dní sa vo večerných správach i rannom magazíne s presnou pravidelnosťou vysielajú reportáže o nádhere pláží tureckých destinácií, o komforte tamojších hotelov a o pokojnej atmosfére, ktorej sa politicky a spoločensky vyhrotená situácia v krajine vôbec nedotkla. Je to tak ľahko čitateľné - v hre je obyčajný barter. Pár či viacerí redaktori a asi aj členovia vedenia dvoch najsledovanejších komerčných slovenských televízií sa zrekreujú na najluxusnejších miestach tureckej riviéry a ako protihodnotu odvysielajú sériu reportáží, rozhovorov a šotov, ktoré majú našinca motivovať a správne nasmerovať na cestu do Osmanskej ríše. A ilúziu na objednávku vytvárajú aj v situácii, keď naše Ministerstvo zahraničných vecí odporúča Slovákom vyhýbať sa miestam, kde prebiehajú protesty.
Zapredať dušu či v tomto prípade novinársku česť, nezávislosť a objektivitu môže mať však dôsledky. Stačí jediný prípad. Vyvodí potom konkrétny redaktor alebo riaditeľ televízie svoju zodpovednosť, ak sa slovenskej rodine či niektorému z jej členov niečo v súvislosti s nepokojmi počas pobytu v Turecku stane? Predpokladám, vlastne som si istá, že nie.
