Skutočne zaujímavé. To expresné zorganizovanie a verejné odsúdenie činu, ktorého sa dopustili mladí ľudia na zvieratách. Chápem, že táto správa mohla každého zdvihnúť zo stoličky, ale až taký masívny prejav nevôle mnohých určite prekvapil. A mňa zaskočil. Nálada protestujúcich sa totiž mierne zvažovala k atmosfére situácií, ktoré občas končia lynčom. Niekto by možno zhodnotil takúto protestnú akciu pozitívne. Ajhľa, akí akční dokážu byť Slováci, keď im ide o spravodlivosť. Ja sa však pýtam, akí akční dokážeme byť my Slováci, ak je objektom násilia ľudská bytosť. Sme schopní sa podobne rýchlo zmobilizovať a verejne deklarovať odpor alebo minimálne nesúhlas s útokom namiereným proti človeku?
Nechcem poľutovaniahodný čin dvoch tínedžeriek v žiadnom prípade bagatelizovať, to určite nie. Ako som už napísala, zaslúži si interes celého okolia, dievčatá musia pozorne sledovať a usmerňovať ako rodičia, tak pedagógovia či ďalší odborníci. Ale nepamätám sa, že by podobnú aktivitu vyvinul niekto po ohavnom útoku na ľudskú bytosť. Zabudnime teraz na vraždy a únosy s politickým podtónom a spomeňme si na trýznené detičky či na bezbranných starých ľudí, s ktorými konkrétni páchatelia zaobchádzali podobne kruto ako s tými úbohými psíkmi. Ak chce však niekto argumentovať pojmom „nemá tvár“, ktorá sa nevie brániť, musím oponovať. Ani 5-ročné dievčatko alebo 90-ročný dedko nemajú šancu sa vzoprieť násiliu, tiež sú rovnako bezmocní. A čo všetky tie ženy roky týrané partnerom, ktoré sa nedočkali ani základnej ochrany zo strany príslušných orgánov a ktoré boli vďaka ľahostajnosti sudcov a nečinnosti policajtov napokon bývalým manželom či priateľom zavraždené? To sú skutočné obete, ktoré si zaslúžia pozornosť všetkých.
Miluj svojho blížneho, píše sa v jednej knihe, všeobecne uznávanej ako návod na spravodlivé a korektné správanie. Pravda, väčšina to chápe a tak aj činí. No niektorí stáročné odporúčanie aplikujú hlavne na zvieraciu ríšu.
