Kombinovanými pokrmami varenými v jednom kastróle či rajnici sa sýtili odjakživa mnohé národy. Na svoje povestné eintopfy nedajú dopustiť Nemci a na husté štipľavo ochutené paprikáše zase Maďari. Základom juhoamerickej chilli con carne je zmes strukovín a zeleniny a známe ryžové receptúry, balkánsky pilaf či španielsku paellu, dotvorilo vždy všetko, čo komora dala. Ani slovenské mamy nešetrili fantáziou - k zemiačikom alebo k varenej šošovici prihodili kus omastku, za hrsť hríbov, cesnak, kúsok klobásy a pár sušených sliviek. Tiež podľa aktuálnych zásob. Ale voňalo to a malo to šmak. A vždy išlo o stráviteľné jedlá, ktorých cieľom bolo uspokojiť jednu zo základných ľudských potrieb – zahnať obyčajný hlad.
Ruský boršč či nevydarený pokus o guláš je však iného kalibru. V ruskom Soči vypľúvajú účastníci paraolympiády dušu, aby dokázali prekonať samých seba a zároveň naplnili základnú myšlienku spájania ľudí z celého sveta i šírenia priateľských vzťahov medzi národmi. A v tej istej chvíli na nie veľmi vzdialenom Kryme muži v uniformách vyzbrojení ruskými zbraňami bránia novinárom pýtať sa, obyvateľom prekračovať hranice a ukrajinským vojakom vykonávať svoju službu. Snaha o medzinárodný mier a jeho hrubé porušovanie v jednej kuchyni? Ja hovorím - absurdná zmes plná paradoxov a nezlučiteľných chutí, ktorú vytvoril zlý kuchár. Aby napokon z tejto poživne, ktorou sa už pár dní prikrmuje verejná mienka, nezabehlo aj tým, čo majú teraz rozvážne a múdro rokovať a nepotrebujú mať žalúdok ani hlavu zaťažené niečím nestráviteľným.
