Do železných podstavcov outdoorovej reklamy na Bajkalskej ulici sa včera zahryzli nekompromisne píly a mnohé billboardy padali ako podťaté. A zrazu sa celá ulica zmenila. Otvorila sa priestoru a prestala obťažovať vysmiatymi tvárami kandidátov na prezidenta či dvojzmyselnými scénkami s erotickým podtónom. A nikomu nevytiekla z oka ani slza. Nebolo čo ľutovať na rozdiel od prípadov, keď sa stínajú storočné duby alebo lipy. Výnimkou boli len majitelia kovových monštier, ktorí zaplakali nad stratou zisku. Niektorí však mohli zaplakať skôr nad vlastným nekorektným štýlom podnikania i nízkou úrovňou predvídavosti a sebareflexie. Keď ani po opakovanom upozornení načierno osadené veľkoplošné reklamné plochy neodstránili. A neodradila ich ani pokuta. Výnos z reklamy bol asi viacnásobne vyšší. Tu však nešlo iba o nekalé podnikanie, ale aj o kvalitu životného prostredia, ktoré patrí nám všetkým.
Spomínam si na podobnú situáciu spred takmer 40 rokov. Na rozhraní 70-ych a 80-ych rokov rozpútali redaktori motoristického časopisu STOP ofenzívu proti veľkoplošným reklamným plochám, ktoré zdobili okraje diaľnice ale i ciest iných kategórií. Sériou článkov upozorňovali novinári dôrazne na riziko havárií pre zhoršenie viditeľnosti a argumentovali aj štatistikou havárií. V redakcii pracoval aj môj otec ako fotoreportér, preto poznám túto kauzu dosť podrobne. Bol to vtedy boj hlavne s ľudskou hlúposťou, ktorá bola schopná prezentovať aktuálne výnosy nejakého JRD na obrovských plagátoch metrovými písmenami. Ale nechýbal mu ani politický podtón, takže podobná žurnalistická stratégia si vyžadovala profesionálnu i osobnú odvahu. Vtedy sa z billboardov popri cestách ešte neculili anorektické modelky a žoviálni politici, ale podobné plochy využívala vládnuca politická strana na propagandu a servírovala na nich svoje klišé výzvy a často nezmyselné slogany. A predstavte si, ten zápas s dinosaurami novinári napokon vyhrali. Mnohé podobné reklamné plochy pre bezpečnosť vodičov napokon zmizli.
Vďaka aj za terajšie rozumné rozhodnutie. Kompetentní urobili dobre. Dali priestor optike i umožnili vzduchu slobodnejšie prúdiť priestorom. Už by sa mal odteraz preháňať voľne medzi listami stromov, ktoré tam zasadia, a nenarážať nosom do rozlohou obrovského kusa plechu. Pretože nie len reklamou je človek živý. Hoci niektorí z nej žijú naozaj nadštandardne slušne. Neznamená to však, že si môžu robiť, čo chcú a že my všetci sa budeme koriť a klesať do kolien pred nimi a jej excelenciou reklamou. Aj keď to občas tak vyzerá. No dnes to bolo naopak. Logika a slušnosť dali mamone na frak. Zatiaľ iba čiastočná výhra. Pretože ďalšie megaboardy na svojich železných nohách stále stoja. Mnohé aj s prívlastkom nelegálne, no postavené na súkromných pozemkoch. A to je už tvrdší oriešok.
