Je to sila, keď svet dospelých zahanbia deti. Spontánne, ako to práve cítili, začali zbierať peniažky pre kamaráta, ktorý kvôli vážnemu onkologickému ochoreniu trávi už od jesene v nemocnici. Vraj na lieky a ako pomoc rodine, ktorá s chorobou syna bojuje už pár mesiacov. Prispeli, čím mohli - eurami i centami, jeden chlapec odmenou od zúbkovej víly za vypadnutý zub, ďalšie dievčatko svojimi úsporami. Až napokon inšpirovali rodičov i svojich učiteľov. Naozaj nasledovania hodná reakcia na utrpenie iného človeka.
Podľa frekvencie podobných správ sa zdá, že kedysi panovala medzi ľuďmi väčšia vnímavosť a ochota pomôcť. Ale možno je len skrytá, netrčí tak ako zloba či bezohľadnosť v správaní. A je to príznačné aj pre médiá a ich voľbu. Nebýva zvykom chváliť sa dobrotou, inšpiratívnejšie pre autorov spravodajstva a reportérov bývajú skôr negatívne momenty a tragédie. Ktoré sú tak obludne in.
A ešte jeden zaujímavý moment. Nebol to len chvíľkový záchvat dobročinnosti. Deti už dlhšie nosia do skrinky malého Lea svoje sladkosti, ktoré zvyknú dostať na narodeniny či meniny. To nepotrebuje už žiadny komentár. Len symbolický potlesk pre rodičov týchto deťúreniec.
