Považujem to za absolútny hyenizmus. Keď niekto namiesto pomoci alebo aspoň citlivého prejavu empatie posunie tragédiu do polohy bizarnej scény a udelí jej status kulís pre svoj výstup, herecký part. A potom sa chváli účasťou na on line dráme. Vlastne často len náhodnou prítomnosťou. Alebo cielenou a to je ešte vyšší level cynizmu.
Stalo sa to priam športovou disciplínou. Mať svoju selfie z momentu, ktorý druhých šokuje. Odfotiť sa so známym hercom alebo s inou celebritou, o ktorú zakopnete v reštaurácii, to sa ešte dá pochopiť. Ale mnohým to nestačí. Potrebujú action, dramatický dej. A keď už nemajú sami odvahu niečo podniknúť, zákerne sa prikradnú tam, kde sa niečo vzrušujúce odohráva a odhryznú si svoj kúsok slávy. Nevadí, že práve v tej chvíli iba päťdesiat metrov od nich ide niekomu o život či o zdravie. Hlavne, že sa deje niečo, čo ostatným vyrazí dych. Preto sa často grupujú davy senzáciechtivých turistov do lokalít, kde besnel uragán, kde sa vyliala rieka, strieľali sa študenti, vybuchlo auto alebo sa zrútil dom a robia si svoje drastické autoportréty na pozadí skutočného ľudského nešťastia. A čo bude ďalej? Budú sa organizovať hony na selfie skalpy do táborov sýrskych utečencov, do oblastí, kde zúri vírus eboly alebo k hromadným hrobom obetí drogovej mafie v Mexiku?
Kde sa v ľudoch berie tá obludná schopnosť vnímať zúfalstvo iných ako príležitosť pre zážitok? A prečo to vlastne robia? Aby sa prezentovali ako „hrdinovia“, ktorí boli prítomní tragédii v priamom prenose? Alebo aby raz ukazovali takéto zábery svojim deťom a vnúčatám ako úlovok, absurdnú trofej, ktorú ukoristili kedysi v mladosti? Vy by ste sa chceli dívať na záber, na ktorom sa váš mladý otec či mama ako tínedžerka vyškiera a v pozadí niekto mieri človeku na zátylok pištoľou alebo zúfalo plače rodina, ktorej práve horí dom? Ja nie. Ale ktovie, čo príde po nás. Aká morálna potopa po obrovskej vlne ľudskej bezohľadnosti a bezcitnosti. Takže podobne kruté fotografie budú napokon hlavným bodom programu rodinných osláv a firemných večierkov a predmetom spoločenskej súťaže, kto ich urobí čo najviac a čo najabsurdnejších.
