Podozrenia na týranie zo strany vlastnej matky i jej partnera naznačovali krutosť, ktorá bola chlebíkom každodenným malej Lucie asi celé roky, minimálne mesiace. A záverečná fáza jej života je hrôzostrašná ako časť scenára nepodareného hororu. Nezavolať záchranárov k dieťaťu, z ktorého sa stráca život, a ani ju nepochovať a jej zostatky hermeticky zamknúť v izbe, vedľa ktorej žijú jej súrodenci, na to treba silný žalúdok. Našla sa až po troch rokoch úplne náhodou a keby matka s druhom nemali finančné ťažkosti, polícia a prokuratúra by pravdepodobne tento prípad ešte neriešila. Nebudem teraz komentovať mieru zodpovednosti sociálnych pracovníkov, školy a detského lekára, pretože 5-ročné dieťa roky nikomu nechýbalo, už sa o tom popísalo viac než dosť. Zarazilo ma však, že sa celé mesiace nenašiel ani jediný príbuzný, kto by sa k Lucke prihlásil a zariadil jej pohreb. Dovčera sa tak nestalo.
Smutná spravodajská informácia však zmobilizovala Slovákov. Ozvali sa pohrebné služby, viacerí stolári, niekoľko kvetinárstiev ochotných ponúknuť svoje profesionálne služby zadarmo i bežní ľudia, ktorí chcú zaplatiť náhrobný kameň. Lucka bude mať poslednú rozlúčku so všetkým, čo k takémuto aktu patrí. To malé dievčatko, ktoré nestihlo všetky krásne a dôležité veci života, si to zaslúži. Ako každá obeť, obzvlášť vekom krehká a zraniteľná, ktorá poznala len zlú, odvrátenú tvár sveta. Cudzí ľudia so srdcom jej na chvíľu ukázali, hoc symbolicky, tú láskyplnú podobu.
