Pandémia obmedzuje zasielanie zásielok Slovenskej pošty do zahraničia – prečo je to tak?

Písmo: A- | A+

Podľa odhadu Medzinárodného združenia leteckých prepravcov (IATA) dosiahne letecká preprava v tomto roku v dôsledku pandémie Covid 19 len 43 % úrovne v porovnaní s predkrízovým rokom 2019.

Ako ale prepady v medzinárodnej leteckej doprave ovplyvňujú schopnosť Slovenskej pošty doručovať listové a balíkové zásielky do celého sveta? Aké sú príčiny toho, že pošta v týchto časoch nie vždy umožňuje zákazníkom poslať list alebo balík do toľkých krajín ako v minulosti?

Boris Katuščák, riaditeľ prevádzky a člen Predstavenstva Slovenskej pošty porovnáva: v predkrízovom období Slovenská pošta zabezpečovala poštové služby do 218 krajín sveta: do 218 krajín sme doručovali listové zásielky a do 216 krajín balíkové zásielky. V súčasnosti zabezpečujeme poštové spojenie do 188 krajín pre listy a do 109 krajín pre balíky.

 

Hlavným dôvodom zmeny sú narušené letecké trasy a objemy leteckej prepravy, ktoré počas pandémie prudko klesli a ešte vždy sa ani zďaleka nevrátila na zvyčajné hodnoty. Znamená to, napríklad, že ak bolo medzi dvoma letiskami pred covidom päť leteckých spojení denne, v súčasnosti z nich ostalo jedno alebo dve a dokonca mnohé letecké spojenia zanikli úplne. Pri nižšej frekvencii letov a menšom počte leteckých spojení preprava logicky ponúka aj oveľa menej priestoru pre poštové zásielky. Viedenské letisko Schwechat v máji 2021 prepravilo o 86,1 % menej pasažierov ako v predkrízovom období roku 2019 a na pražskom letisku Václava Havla predstavoval medziročný prepad (2019 – 2020) spôsobený pandémiou viac ako 65 %. Viedenské letisko pritom predstavuje kľúčový bod leteckého mosta aj pre spojenie Slovenskej pošty so svetom.

 

Ak sa pozrieme na situáciu v leteckej doprave do vzdialenejších, „exotickejších“ krajín, významným faktom je narušenie medzinárodného tranzitu. Slovenská pošta nemala ani pred pandémiou priame bilaterálne dohody na zabezpečenie prepravy do väčšiny (najmä exotickejších) krajín sveta. Tieto krajiny však obsluhovala prostredníctvom otvoreného alebo uzavretého tranzitu, a tak sme zabezpečovali prepravu do 60 % krajín sveta.

 

Čo to znamená otvorený a uzavretý tranzit?

 

Je to spôsob prepravy, kde je posledná fáza prepravného procesu zabezpečovaná iným poštovým operátorom. Pri listových zásielkach sa vo veľkej miere využíva preprava formou otvoreného tranzitu, čo znamená, že listové zásielky možno posielať sprostredkujúcemu poštovému operátorovi, ktorý ich do cieľovej destinácie prepraví spolu so svojimi zásielkami. Táto služba je obmedzená hmotnostným limitom do 3 kg denne, čo je dostatočný objem na prepravu listových zásielok do desiatok krajín sveta vrátane, napríklad, štátov Oceánie.

Pre balíkové zásielky sa, vzhľadom na ich väčší objem a rozmery, využíval uzavretý tranzit, kde je množstvo hmotnostných obmedzení. A práve preto Slovenská pošta dokázala a stále dokáže zabezpečiť prepravu listov do oveľa väčšieho množstva krajín, než je to pri balíkoch.  

 

Ďalším obmedzujúcim faktom je, že reálne je takmer nemožné so všetkými krajinami alebo minimálne s tými „exotickejšími“ nadviazať priame poštové letecké spojenie, aj ak ho letecký prepravca ponúkne. Problémom pre zazmluvnenie takýchto destinácií sú objemy prepravovaného tovaru. Paradoxne však nie vysoké objemy, ale nízke. Z 220 krajín, ktoré má Slovenská pošta tarifne ocenené, sme počas roka „pred covidom“ nevypravili do viac ako100 krajín ani jeden balík a do viac ako 50 krajín ani jednu listovú zásielku. Každý prepravca, s ktorým by Slovenská pošta chcela uzatvoriť zmluvný vzťah na prepravu, sa, prirodzene, zaujíma  o „predpokladané denné objemy“, aby mohol alokovať potrebný batožinový priestor. Ak však na základe niekoľkoročných štatistík je odpoveď pošty, že predpoklad je nula, výsledok rokovaní je jasný... V takejto situácii zohráva dôležitú úlohu národný prepravca, ktorý „svojmu“ domovskému poštovému podniku „dokáže podržať“ 5 – 10 kg voľnej kapacity.  Takúto výhodu využíva, napr. pošta v Rakúsku u Austrian Airlines alebo pošta v Čechách u ČSA. Slovensko národného prepravcu nemá, a preto Slovenská pošta v podobných situáciách ťahá za kratší koniec.

 

Prílišná naviazanosť na národného dopravcu sa niekedy môže ukázať ako nevýhoda. Slovenská pošta už pred pandémiou využívala viacero leteckých spoločností, napr.  Lufthansa, Austrian Airlines, Swissair, Quatar Airways či KLM. Preto má viacero možností, keďže tieto letecké spoločnosti, aj keď v obmedzenej miere, ale predsa len dokážu zásielkam Slovenskej pošty – ako tradičného partnera - alokovať určitý priestor za akceptabilnú cenu. V praxi sa tak stáva, že Slovenská pošta prostredníctvom týchto „nenárodných“ dopravcov dokáže doručovať do viacerých krajín než poštový podnik s národným prepravcom.

 

Rozumieme tomu, že naši zákazníci by si želali, aby sme dokázali zabezpečiť poštové spojenie do každej krajiny, do ktorej práve chcú zásielku poslať. Slovenská pošta sa preto aj naďalej usiluje, aby napriek obmedzeniam po celom svete rozširovala služby medzinárodnej pošty do čo najvyššieho počtu krajín sveta.

 

instagram.com/boris_katuscak/

Skryť Zatvoriť reklamu