Ecce učiteľ alebo atestácia po novom!

<p> </p><p>Nie, nechcem, aby môj nadpis znel opovážlivo, berte ho prosím ako výkrik zo situácie v <em>alma mater</em>, ktorú si každý jeden vyspelý štát háji a buduje, aby vychovával a pripravil na budúcnosť mladých ľudí, schopných to raz tomuto štátu niekoľkonásobne vrátiť v podobe úspešných vedcov, odborníkov, politikov. Na tej ceste vo vzdelaní ich majú viesť tí, ktorí zasvätili svoj život učiteľskému povolaniu, resp. poslaniu, lebo učiť a vzdelávať je častokrát misiou.</p><p>No a tí, čo majú vzdelávať, sa musia prirodzene tiež vzdelávať, či už formou školení, rozširujúcich vzdelávaní a s pribúdajúcimi rokmi aj zúročiť svoju prax atestáciou, poprípade doktorskými skúškami. Tak som si po rokoch podala po „novom“ žiadosť o atestáciu a doložila všetky zákonom stanovené prílohy a preukázala svoje kompetencie. Lenže, ako spojiť praktické niekoľkoročné skúsenosti učiteľa s názormi metodikov, ktorých teoretické vedomosti siahajú neraz len po okraj okenného rámu príslušnej inštitúcie, v ktorej už niekoľko rokov úspešne derú čalúnenie kancelárskej stoličky? Ako? Podľa nich musíte mať za tie roky praxe nahromadený bohatý tlačený materiál – to znamená dotazníky (Vy ste si o každom dieťati, ktoré ste učili, neviedli dotazník??? Chyba, veľká chyba!!),práce detí, dennú evidenciu. No a samozrejme prípravy na každú hodinu. Že kde by ste to všetko za tie roky skladovali? A čo tak požiadať štátny archív, možno vám nejakých pár metrov štvorcových za patričnú sumu prenajme. Alebo prejsť pánom úradníkom cez rozum – portfólio si môžete vytvoriť aj „na kolene“ – poprosíte deti vo vašej rodine, aby vám odkladali práce, zošity, písomky, výkresy alebo môžete zájsť aj k susedom. Páni úradníci, v ktorých sú mimochodom ukryté aj vlohy odborníkov z oblasti pedagogiky a psychológie, si nechajú čas na dôkladné preskúmanie dodaného materiálu, ďalej len portfólia a strohou úradnou cestou vám oznámia ortieľ – že ste splnili alebo nesplnili podmienky atestačného procesu. V 2. prípade vás samozrejme vyradia zo zoznamu čakateľov o atestáciu, a to bez možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu. Ale keďže majú v sebe aj kus ľudskosti, dovolia vám prihlásiť sa opäť v ďalšom termíne, samozrejme za opakujúcej sa šikany...</p><p>Čo je asi najvtipnejšie, materiál do portfólia ste si mali zháňať aj v dobe najprísnejších hygienických a bezpečnostných opatrení počas korony, keď žiaden učiteľ nemohol len tak prísť do školy. Iróniou je, že najrelevantnejší dôkaz o vašej práci, teda kompetencie, ktoré máte a používate na vyučovacích hodinách v procese vzdelávania, spísané vo formulári a podpísané vaším priamym nadriadeným – riaditeľom, neboli a nie sú dostatočne relevantným dôkazom vášho profesijného rastu. Lebo veď metodici z najbližšieho okresu to vedia posúdiť lepšie než riaditeľ, ktorý sleduje výsledky mojej práce, hospitácie, rozhovory s odbornými zamestnancami, porady, semináre. Podľa pánov úradníkov, ktorí si ako obyčajne zákony vysvetľujú po svojom tak, ako to bolo za hlbokého „totáča“ alebo Mečiara alebo koronakrízy.</p><p><a name="_GoBack"></a> Ecce učiteľ!! Aká je tvoja budúcnosť? Tvoj spoločenský status je na okraji záujmu, pomaly si prežitkom tejto doby. Darmo búchaš „pästičkami“ na železné dvere moci. Predchádzajúca vláda pokračovala v pochovávaní školstva hneď od nastavenia reformy v roku 2008. Ako sa zachová terajšia vláda? Treba dúfať, že sme vybojovali práva a slobodu pre všetkých rovnako. Aj tých, čo sú na ceste vzdelávať druhých, na ceste misie.</p><p>Pavlína Nováková</p><p>člen Slovenskej komory učiteľov</p>