Inkluzívne vzdelávanie nie je len trend v európskej pedagogickej praxi, je nepopierateľne aj kľúčom k lepšej, rozumej humánnejšej spoločnosti. Integrácia žiakov so špeciálnymi potrebami je vizitkou úrovne spoločnosti a zapájanie zdravotne znevýhodnených detí je jednoznačne zložitý a dlhodobý proces, o ktorom sa v našom školstve začalo hovoriť už v druhej polovici deväťdesiatych rokoch. Základným predpokladom úspešnej integrácie je individuálny prístup, ktorému vo významnej miere napomáhajú asistenti učiteľa. Sú tí, ktorí zverenému dieťaťu s autizmom, ADHD, poruchami učenia, sluchovým, zrakovým, či mentálnym postihnutím, alebo s nadaním pomáhajú odstraňovať bariéry a stať sa súčasťou väčšinového sveta, preto je ich práca nenahraditeľná.
Postoj Ministerstva školstva SR bez ohľadu na to, ktoré strany sú pri moci, je konzistentný. Vo všetkých vyhláseniach, dokumentoch sa k inklúzii hlási a podporuje ju. ...teoreticky, pretože prax je taká, že ak škola chce získať prostriedky na asistenta, riaditeľ vyrieši administratívne úkony a podá žiadosti, výsledok je však závislý od vôle ministerských úradníkov a pridelených financií. Aj napriek každoročným očakávaniam počet kladne vybavených žiadosti je často nulový, resp. schválený počet asistentov je nedostačujúci.
Po schválení rozpočtu na rok 2017 premiér Fico a minister financií pasovali za víťaza rozpočtu rezort školstva – a ako to vyzerá v praxi? V roku 2016 bol počet asistentov učiteľa 1687, čo ani zďaleka nespĺňa požiadavky školskej praxe. Preto ministerstvo, ktoré to s inklúziou myslí „vážne“, počet asistentov navýšilo na 1701. Áno, počítate dobre, počet asistentov sa zvýšil o 14, a tak napríklad na jednej bratislavskej škole, ktorá sa špecializuje na vzdelávanie detí so špecifickými poruchami učenia, sa stalo, že žiadali 19 asistentov a dostali finančné prostriedky pre dvoch! ... zlý žart, cynizmus, inklúzia po slovensky, alebo Slovensko nie je krajinou pre všetky deti.
Iniciatíva slovenských učiteľov
