Z avizovaného veľkého srdca vytvoreného zo sviečok nakoniec pre nepriaznivé počasie nebolo nič, no treba sa na to pozrieť aj z inej strany.
Sprievod, ktorý sa konal v predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu, nebol demonštráciou. Neboli v ňom roztržky, nesprevádzali ho vodné delá, neskandovali sa protivládne alebo nenávistné heslá. Sprievodu sa nezúčastnilo desaťtisíc ľudí. Treba zdôrazniť, že ani nemalo. Samozrejme, mediálny obraz s mnohopočetným davom nahnevaných učiteľov sa lepšie predáva, no význam tejto akcie spočíva v inom. Iniciatíva učiteľov dlhodobo poukazuje na problémy v školstve, ktoré zodpovední ignorujú. Prostredníctvom svetielka v podobe lampiónu alebo lampášika, ktorý držali prítomní počas sprievodu v rukách, sa učitelia snažia poukázať na tieto problémy. Mnohí vnímajú práve učiteľov ako nositeľov svetla, pretože budúcnosť tejto krajiny závisí aj od nich. Poukazovaním na problémy práve formou verejných akcií môže verejnosť prinútiť zamyslieť sa nad tým, kam naša krajina smeruje.
A práve dážď spomínaný v úvode je dôkazom, že učitelia aj napriek nepriazni, aj napriek arogancii moci, či výsmechu zo strany vlády po štrajku nikam neodišli. Aj naďalej budú tŕňom v oku mocných. Neostanú ticho, nebudú bezduchým stádom bez názoru či mienky. Ani studený dážď nedokázal uhasiť počas sprievodu plamienok ako symbol nádeje k pozitívnej zmene v školstve. Práve naopak, plamienok stále horí. A treba pripomenúť, že učitelia dokážu svojou silou rozdúchať z tohto malého plamienka poriadny oheň na streche. Ešte sa máme na čo tešiť...
Ľuboš Sibert
Iniciatíva slovenských učiteľov
