Sme obyčajní učitelia, ktorým prekáža patová situácia v oblasti školstva, pretože vyše 20 rokov nedošlo k žiadnym systematickým zmenám. Nie je nám jedno, v akých školách a v akých podmienkach učíme. Rozhodli sme sa preto zverejňovať pravdivé údaje a názory pod spoločnou hlavičkou - Iniciatíva slovenských učiteľov Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Určite bude každý rád súhlasiť s naším blogom „Za 500 € jednou nohou v base“, alebo „Bazálny investičný kruh“, či s našou snahou búrať zaužívané mýty a predsudky. Aj s desiatkami ďalších blogov, ktoré sme napísali.
Hneď v úvode nás, prosím, ospravedlňte, pretože tento oznam nie je blog. No považujeme za vhodné použiť všetky informačné kanály, ktoré máme k dispozícií, aby sme oznámili všetkým našim podporovateľom dôležitú informáciu.
7. októbra 2016 odovzdala Iniciatíva slovenských učiteľov na podateľni ministerstva financií vecný dar – súbor materiálov* s názvom Bazálny investičný kruh.
Žijeme obdobie, ktorého zaužívaným krédom je vždy proti učiteľom a nikdy inak... Tí, ktorým by malo najviac záležať na vzdelávaní detí - rodičia, sú konfrontovaní s údajnými veľmi dobre vybavenými školami,
Vždy, keď počujem toto slovné spojenie, spozorniem. Nejde ani tak o môj postoj k Bohu alebo samotnú vieru, zamýšľam sa nad obsahom výpovede. Každý z nás používa toto slovné spojenie v rôznych obmenách, ale vždy s podobným účelom.
V skutočnosti si môžeme dovoliť oveľa viac, než len investície do školstva. V tomto blogu uverejňujeme fakty.
Drahé kolegyne a kolegovia, netrvalo to dlho a po pár mesiacoch sme mnohí opäť v tom. Vypočuli sme si argumenty iniciatívy, zvážili ich a pridali sa.
V médiách, no najmä vo vyjadreniach politikov možno často počuť slovo racionalizácia školstva. Táto téma je najčastejšie spájaná s možnosťou ušetriť financie.
Toto číslo mnohých z nás desí a ťažko sa zmierujeme s tým, že „iba“ zlomok z nás dokázal nabrať odvahu a vystúpiť z radu.
Tento blog možno nebude plný faktov a argumentov ako blogy mojich kolegov, no bude to krátky popis situácie, ktorú v tomto čase prežívajú školy na našom Slovensku z môjho uhla pohľadu.
Tento blog je určený najmä všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom školstva, ktorí váhajú, či sa do avizovaného štrajku zapoja alebo nie. Tu sú dôvody, pre ktoré štrajkujeme my:
V dnešnom blogu odpovieme na niekoľko otázok, s ktorými sa na nás často obracajú nielen kolegovia, ale najmä širšia verejnosť.
Učitelia vytrvalo upozorňujú na tzv. sľub o 1,2-násobku. Už do štrajku v roku 2012 išli s požiadavkou 1,2- až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve (NH). Prísľub splnenia jej dolnej hranice sa objavil aj v „straten
V diskusiách s učiteľmi a sympatizantmi sa občas stretávame s názorom, že kľúčom k splneniu našich požiadaviek je podpora verejnosti.
V januári a februári 2016 zasiahol slovenské školstvo ostrý štrajk, ktorý trval tri týždne a zapojilo sa doň viac ako 15 000 zamestnancov z vyše tisícky škôl. Po ňom nasledoval trojtýždňový solidárny štrajk vysokých škôl.
Prvé ponaučenie z januára a februára znie: ďalšiemu, početnejšiemu štrajku v regionálnom školstve musí predchádzať intenzívna aktivita iniciatív aj v okresoch, ktoré sa dosiaľ zapájali menej. Štrajk musí zasiahnuť všetky okresy.
Vzdelávať či strážiť? Učitelia a ďalší zamestnanci slovenského školstva si svoju neľahkú situáciu uvedomujú už dlho. Nespokojnosť však nie vždy vyjadrovali nahlas.
Je ráno. Rozvidnieva sa, ozvú sa budíky. Rodinná mašinéria sa neochotne dáva do pohybu: zavŕzgajú dvere do kuchyne, žblnká voda na čaj, zaštrngá príbor v kredenci, šuchotajú zubné kefky.
Milé kolegyne, milí kolegovia, v utorok trinásteho septembra sa v slovenskom regionálnom školstve začne ďalší štrajk.
Blíži sa koniec školského roka, roka pravdepodobne historického. Počas neho sme my, slovenské učiteľky, vychovávateľky, učitelia a vychovávatelia, prvýkrát v histórií dlhodobým štrajkom ukázali nespokojnosť a pokúsili sa o zmenu.
