Pre tých, ktorí na zázraky neveria, ponúkam na úvod dedukciu, ako sa to celé asi mohlo stať. Článok o stretnutí s Anjelom na zástavke trolejbusov som písal v noci z nedele na pondelok. Okrem iného som v ňom spomenul, že na zastávke Miletičova je už niekoľko týždňov strhnutý cestovný poriadok, čo si asi nikto z kompetentných v Dopravnom podniku Bratislavy nevšimol, pretože tí nechodia MHD, ale autami. No a synonymom DPB je pre mňa v súčasnosti Braňo Záhradník, o ktorom som sa v článočku takisto zmienil. A čo sa dialo ďalej? Predpokladám, že niekto z jeho známych mu poslal link na môj článoček (trochu sa poznáme, takže ho týmto pozdravujem) a on poveril svojich podriadených, aby to napravili. Veď napokon je to vlastne ich povinnosť, aby všade cestovné poriadky boli a ľudia vedeli, kedy im má autobus, trolejbus či električka ísť, prípadne, kedy si môžu začať spievať Žbirkov hit Nechodí, stále nechodí... Dnes ráno som opäť stál na "mojej" zastávke a nechce sa mi veriť vlastným očiam. Na zastávke boli nalepené úplne nové cestovné poriadky! Doslova svietili... Hotový zázrak, o ktorom si myslím, že nepochybne súvisí s mojím blogom, ale možno sa mýlim a všetko bolo úplne inak... Ja však na náhody neverím, takže smola...
Aký má blog dosah alebo zázraky sa dejú...
Pred niekoľkými dňami som písal na svoj blog článoček o Anjelovi, ktorého som stretol na zástavke MHD na Miletičovej ulici. Mnohí z čitateľov mi vraveli, že očakávali trochu inú pointu - minimálne takú, že som spoznal ženu svojich snov a možno boli aj trochu sklamaní, keď zistili, že vlastne išlo o kolegu a kamaráta Vlada (mimochodom včera mu po týždni konečne naskočil hlas). Nie však o tom by som chcel písať, ale o zázraku, ktorý sa dnes ráno naozaj stal...