December: Všetko sa začalo na Vianoce. Naša málopočetná rodinka pozvala krstnúalias Bobu do Bratislavy, aby nebola aspoň na sviatky sama, keď už po celýzvyšok roka je. Veľmi sa jej nechcelo, skúšala všelijako vyhovárať, ale napokonprišla. Pripravil som jej obrovskú posteľ, ktorú som umiestnil do rohu izby,tak ako je zvyknutá zo svojho bytu a aj obliečky na periny som kúpil veľmipodobné tým, ktoré má doma. Nepomohlo. Hneď prvú noc ma zobudila okolo tretejráno s tým, že ona nemá kde spať, ani sa čím prikryť. Vošli sme spolu do izby a onasi to zamierila rovno k dvojkreslu a poskladala sa doň, aby miukázala, ako nepohodlne doteraz nocovala. V prvom momente som si myslel,že je v neznámom prostredí azda trochu dezorientovaná a ukázal som jej„letisko“ aj s teplou duchnou, ktoré o dva metre vedľa zívalo prázdnotoua čakalo len na ňu. „Tam si nemôžemľahnúť, veď tam už niekto spí,“ vytasila argument, po ktorom som muselzapáliť všetky svietidlá v miestnosti a poskákať po perinách, aby somjej dokázal, že tam naozaj nik iný nie je. Na druhý deň sme toto nočnédobrodružstvo radšej príliš detailne nerozoberali, pretože Boba celú diskusiuzaklincovala tým, že sme jej nie celkom presne ukázali, ktoré lôžko jej vlastnebolo určené. Počas ostatných nocí sa už tento problém nezopakoval a vianočnésviatky prebehli v relatívnom pokoji a krstná sa v pohode vrátilado Brezna.
Január: Niekoľko dní poNovom roku som jej telefonoval, aby som sa opýtal, ako silvestrovala. Tvrdila,že celkom dobre, až na tú návštevu mojej mamy, ktorá tam bez ohlásenia prišla,posadila sa do izby a odmietla s ňou prehovoriť čo i len slovíčko.„Moja mama bola na Silvestra u teba?,“opýtal som sa neveriacky, pretože to by som o tom určite niečo vedel. „Áno,“ trvala na svojom Boba s takouistotou, že som si musel u mamy ešte raz mobilom preveriť miesto jejsilvestrovského pobytu. Samozrejme, že v Brezne nebola a mne v tejchvíli začalo byť viac než jasné, že starecká skleróza si s našou drahou tetuškourobí, čo chce. A všetko ešte zaklincovala listom mame, v ktorom jejvyčítala neštandardné správanie počas návštevy, ako aj náhly odchod, po ktoromchcela krstná ohlásiť jej zmiznutie na VB! Našťastie tak neurobila, ale policajtov prílišdlho bez práce nenechala...
Február:Naša krstná tak dlho presviedčala celé svoje okolie,že u nej býva Dr. House, ktorého v známom seriáli stvárnil herec HuckLaurie, až tomu sama uverila. Naštudovala si celý jeho životopis, prečítala o ňomvšetky dostupné články a keď sa jej návštevy pýtali, kde je, tak buď mal službuv nemocnici alebo sa niekde skryl, pretože naňho Boba nakričala. Zdá sa,že Dr. Housa má už celkom pod kontrolou, ale nezvládnuteľné situácie nastali,keď v jej obývačke začali nakrúcať súťaž Milionár. Iveta Malachovská jejnedovolila opustiť kreslo a vôbec nebrala ohľad na to, že ona potrebujeísť súrne na záchod. „Skoro hodinu somtam musela sedieť, kým vypli kamery a potom ma tí ľudia zo štábu nechcelipustiť z bytu,“ posťažovala sa miBoba pri našom poslednom telefonáte a mne bolo jasné, že je najvyšší čas,aby sa s tým začalo niečo robiť. Najmä, keď som sa dozvedel, že bola na miestnomoddelení polície nahlásiť obmedzovanie osobnej slobody. Ale čo s tým? Pre začiatok som sa rozhodol, že jej budemčastejšie volávať, aby som ju udržiaval v realite. Lenže čo ak mi zahlási,že momentálne so mnou nemôže hovoriť, lebo ma na návšteve slovenského premiéra?Najmä, keď cez uplynulý víkend Fico v Brezne naozaj bol. Zostáva mi lendúfať, že ho Boba zvládne aspoň tak dobre ako Dr. Housa. A hádam z jejdomácnosti zmizne, keď vypne televízor...
