Jedného dňa mi napadlo, že by som sa niekedy mohol ísť na hokej pozrieť aj osobne. Každý, kto sa na po celú sezónu vypredaný zimák dostal, chválil atmosféru, aká na zápasoch vládla, čo vo mne vzbudzovalo ešte väčšiu túžbu zažiť to na vlastnej koži. Prvoradou úlohou bolo zohnať vstupenku. Už to nie je také jednoduché ako kedysi, keď sa stačilo postaviť do radu v deň zápasu a kúpiť si lístok. Teraz sa vstupenky na hokej dražia cez internet, takže som sa na príslušnej stránke zaregistroval, ale ukázalo sa, že lístky sú dávno vypredané. Pomaly som sa teda už vzdával nádeje, že nejaký zápas uvidím, keď do hry vstúpila náhoda a ja som prvý zareagoval na inzerát na predaj jedného lístku. Stál 24 eur, čo sa mi zdalo trochu veľa, ale povedal som si, že si dám darček k narodeninám a kúpil ho. Osud mi doprial byť prítomný na zápase HC Slovan - Dynamo Minsk.
Po príchode na štadión, ktorý bol naozaj zaplnený do posledného miestečka, som zistil, že hokejové zápasy Slovana sú pre mnohých hlavne mimobratislavských návštevníkov asi vysoko prestížnou záležitosťou, kde nie je dôležité sledovať hokej, ale sa fotografovať v hľadisku, nakrúcať na mobil choreografie fanúšikov a samozrejme priamo zo štadióna aktualizovať svoj stav na Facebooku a dať všetkým svojím priateľom najavo, že sme na Slovane. Jediná vec, ktorá dokázala všetkých ľudí v hľadisku aspoň na chvíľu zjednotiť bolo skandovanie: „Vstaňte, keď ste belasí", po ktorom sa všetci postavia a hromadne tlieskajú. Všimol som si, že nad tribúnami visia dresy slávnych hokejistov Slovana ako boli napríklad Kužela, Golonka, Nedomanský, Rusnák, Pašek, Cíger. Akurát dres s číslom 18, ktorý kedysi nosil Peter Šťastný medzi nimi chýbal. Ale asi je to dôsledok sporov medzi Šťastným a Širokým. A rozhodol o tom asi všemocný majiteľ klubu, ktorý si za štátne peniaze postavil pri štadióne hotel. Ale ten sa mu zjavne nedarí zapĺňať tak ako sa to vďaka dobrým výkonom hráčov Slovana darí v hokejovej hale.
V týchto dňoch náš jediný slovenský klub v KHL hrá 1. kolo play-off proti Dynamu Moskva. Prvé dva zápasy prehral a teraz ho čakajú dve domáce odvety. Na nich však určite nebudem prítomný. Manažment klubu sa totiž rozhodol, že o cene vstupeniek opäť nechá rozhodnúť v dražbe a tak sa suma vyštverala až na čiastku od 60 do 95 eur. A to je za jeden lístok na hokej naozaj veľa. Najmä, keď priemerné ceny vstupeniek sa v Rusku pohybujú od 5 do 9 eur. Ale asi predstavitelia klubu neveria, že by mohol Slovan cez silný moskovský klub postúpiť ďalej a tak chcú štadión ešte dva krát naplniť a hlavne si poriadne namastiť vrecká. Neviem si ani predstaviť, keby sa stal zázrak a slovenský celok by sa dostal až do finálového súboja o Gagarinov pohár. To by ceny vstupeniek asi fakt vystrelili až do vesmíru. My ostatní si hokej pozrieme asi v telke. Škoda, že na stanici Šport 2 ho pravidelne komentuje český komentátor s hokejovým odborníkom Jindrom Novotným, ktorý veľmi po slovensky hovoriť nevie. So slovenským komentátorom by to malo asi úplne inú šťavu. Našťastie pri hokeji je dôležitejšie ho vidieť, než o ňom počuť. A mne sa to aspoň raz podarilo, aj keď ten zápas Slovan prehral 1:2. Ale oveľa viac ma mrzí, že hokej na Slovensku môžu už nielen hrať, ale sa naň chodiť aj pozerať len tí, čo na to majú, teda bohatí...
