Dúfam, že to nebude vyznievať ako fráza, ale po svete nebehá veľa takých ľudí ako si Ty. Čo je veľká škoda, pretože tých dobrých nie je nikdy dosť. Priznám sa, že ja vo svojom bezprostrednom okolí fakt nepoznám lepšieho človeka, než si Ty. Spoznal som Ťa prostredníctvom môjho strýka Petra na pre nás všetkých troch asi dosť netradičnom mieste - v krčme. A minimálne za to, že nás zoznámil, mu budem navždy vďačný. Ako prvé som si na Tebe všimol Tvoje oči. Vyžaroval z nich úprimný záujem o človeka, s ktorým si sa práve zhováral. Väčšina z nás nemá čas, aby druhých počúvala, prípadne to už ani nevieme, respektíve nedokážeme, ale Ty si medzi nami ako bytosť z inej planéty a nielen tým, že si vnímavý poslucháč. Niekedy si dokonca myslím, že si niečo ako posol boží, ktorého nám tu Pán nechal, aby sme neprestali veriť, že dobrý človek ešte žije a môže existovať aj v tejto skazenej dobe... V tých najťažších chvíľach si bol pre mňa svetielkom nádeje, ktoré mi ako reflektor žiarilo na cestu, keď som blúdil v tmách a pomaly už neveril, že môžem dokráčať na jej koniec. A Ty vieš, že ani moja kniha o Karolovi Duchoňovi by nevznikla, nebyť toho, že si mi neustále vyjadroval podporu a niekedy možno ako jediný veril, že to naozaj dokážem a ona raz uzrie svetlo sveta.
Dokonca som sa neskôr práve Tebou inšpirovaný stal blogerom a pochopil, akú neuveriteľnú slobodu a radosť mi písanie môže dať. Chcel by som sem v tejto chvíli napísať, za čo všetko Ťa obdivujem a prečo si Ťa tak veľmi vážim a zrazu zisťujem, že na to nemám dostatok vhodných slov. Tak to skúsim iba niekoľkými pomerne jednoduchými vetami:
1. Lebo si perfektný otec.
2. Lebo si dobrý muž.
3. Lebo si čestný človek.
4. Lebo si vzácny priateľ.
5. Lebo dokážeš rozdávať lásku ľudom a to je asi ten najvzácnejší dar, ktorý si od Boha mohol dostať.
Tak všetko najlepšie k meninám Boris!
