Dovolil som si vybrať niekoľko otázok, naktoré som asi najviac túžil poznať odpoveď:
I. Časť:Duša
1.Existuje duša? Ak áno, čo to vlastne je a akú má podobu?
Samozrejme, že existuje. Dušu má každý živýtvor. Duša sa neustále formuje. Skôr než sa stane ľudskou dušou, tak musíprejsť hmotou a všelijakými skúškami. Úplne na začiatku musí prejsť všetkýmištyrmi živlami, ktoré poznáme, aby potom neskôr v tele vedela, ako má naurčité veci a javy reagovať. Podoba duše je nedefinovateľná, alezjednodušene povedané duša nie je závislá na peniazoch ani žiadnychmateriálnych veciach a môže robiť čo chce, napríklad aj lietať. Jej hlavnouúlohou však je formovať sa a najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť bolo juuzatvoriť do hmotného tela.
2. Môžesa duša prevteľovať?
Prvý kontakt s našim svetom môže dušazažiť ako rastlina, alebo zviera, ale to nie je prevtelenie, ako by si niektomylne mohol myslieť. To je hlúposť, že sa duša človeka môže prevteliť dopavúka, alebo nejakého iného živočícha. Nie je to tak. Vždy naše duše idú odnižšieho stupňa k vyššiemu. Takýmto spôsobom sa naše duše zdokonaľujúa rastú. Cieľom je, aby sa duša v tele vypracovala do určitej harmónie.Ak sa jej to podarí, tak môže postupovať ďalej.
3. Kedyje duša človeka naozaj vyspelou?
To sa najlepšie ukáže v situácii, keďniekto má možnosť rozhodnúť o živote či smrti iného človeka. Napríklad, akniekomu zabijú dieťa a rodič má pred sebou vraha a v ruke zbraň. Onvšak prekoná pokušenie zobrať spravodlivosť do vlastných rúk a potrestaťvinníka, teda toho vraha nezabije. Tam ide presne o to. Pretože jesamozrejme strašné, ak niekto príde vinou iného človeka o dieťa, ale lenten, kto sa s tým dokáže vyrovnať bez toho, aby pritom ublížil druhým jenaozaj veľkým človekom. Systém oko za oko je primitívny, nedokonalý a ničnerieši. Ak druhý niekoho zabil a ja mu za to vezmem život, tak budem takáistá ako on, teda prenesiem tú vinu na seba. Jeho zo strašného hriechuvykúpim a svoju dušu si pošpiním...
4. Akosa dokážu dve duše zblížiť?
V živote je to zariadené tak, že súurčité skupiny duší, ktoré idú stále spolu. Môže to byť matka s dcérou,alebo manželia. Nazýva sa to párové duše. Vždy je to tak, že človek nikdy nieje sám na svete. Treba len hľadať a nájsť toho druhého. Niekedy, keď človekurobí veľké chyby, tak tú párovú dušu nestretne a to je fakt trest. Potomsú tí ľudia sami. To neznamená, že sa neoženia, nevydajú alebo nemajú deti, aleto, že vo svojom vnútri zostanú po celý život osamelí.
