Návšteva č.1: Inter - Vrakuňa 4:0
Keď som bol malý chlapec, tak sme bývali vo Vrakuni, teda presnejšie v paneláku, ktorý neskôr dostal prezývku Pentagon a v posledných rokoch sa stal neslávne známym vďaka feťákom a neprispôsobivým občanom. Kde majú vo Vrakuni futbalové ihrisko, sa mi nikdy nepodarilo zistiť, lebo môj detský svet sa vtedy končil na tenisových kurtoch TJ Hydrostav, ktoré sme mali za domom. Nikdy by mi ani len nenapadlo, že raz bude hrať s Vrakuňou súťažný zápas Inter Bratislava. Slovan a Inter boli nielen pre mňa dva veľkokluby, ktoré sa v sezóne 1974/ 75 pobili o federálny titul a ich hráči tvorili základ reprezentácie ČSSR, ktorá sa v roku 1976 stala Majstrom Európy. Lenže odvtedy sa veľa vecí zmenilo a týka sa to samozrejme aj futbalu. V súčasnosti hráva v najvyššej súťaži z bratislavských mužstiev už len Slovan a to paradoxne na štadióne bratislavského Interu, teda na Pasienkoch. Inter v roku 2009 urobil fúziu s klubom FK Senica, ale o rok neskôr bol vďaka iniciatíve občianskeho združenia založený nanovo a prihlásil sa do piatej futbalovej ligy. Súťaž s prehľadom vyhral a v súčasnosti je vo štvrtej lige, čo má pre fanúšikov Interu tú výhodu, že môžu zažiť derby zápasy prakticky v každom kole. Na ich domácom zápase s Vrakuňou som bol veľmi príjemne prekvapený atmosférou, aká panovala v hľadisku. Fanúšikovia stáli v tieni pod stromami, niektorí povzbudzovali Inter dokonca aj skandovaním, prípadne aspoň odmieňali pekné akcie potleskom. A počas prestávky som v obecenstve uvidel aj zopár známych - dávneho kamaráta z dvora, ktorý vzal na prechádzku svoje deti (ani som nevedel, že má už dve) alebo hokejistu HC Košice Dušana Pašeka, ktorý sa na zápas prišiel pozrieť spolu so svojím dedkom. V druhom polčase som si našiel miesto na betónovom múriku a náhoda to zariadila tak, že si vedľa mňa sadla blondína, ktorá zblízka vyzerala celkom ako moderátorka Hlavných správ na JOJ-ke - Lucia Barmošová. Aj napriek slnečným okuliarom, ktorými sa maskovala, mi bolo po chvíli jasné, že to je naozaj ona. Prišla povzbudiť svojho manžela - Pavla Barmoša, ktorý je pilierom obrany mužstva, ktoré trénuje jeho otec a jej svokor Jozef Barmoš. Pri futbale sa človek ľahko dá do reči s ľuďmi, čo sú na blízku a to sa stalo aj nám. A musím vám povedať, že som sa už v živote stretol popri svojej novinárskej profesii so všelijakými, teda najmä známymi ľuďmi, ale Lucia u mňa jednoznačne zvíťazila tým aká bola skromná, milá a bezprostredná. Vôbec som to nečakal. Nezmenila svoj postoj ani po tom, ako som sa jej priznal, že som niekoľko rokov pracoval ako bulvárny novinár. „Dúfam, že si o mne nikdy nič zlé nenapísal," so smiechom skonštatovala pani Barmošová, ktorá ma po víťaznom zápase predstavila aj manželovi, čo bolo tiež veľmi príjemné zoznámenie.
Návšteva č. 2: Inter - Most pri Bratislave 1:1
Z prvého zápasu som odchádzal s pocitom, že sa raz a rád na zápas Interu ešte v tejto sezóne určite vrátim. Šanca sa naskytla presne o dva týždne, kedy na Drieňovu prišli hrať futbalisti Mostu pri Bratislave. Prišiel som v čase, keď žltočierni prehrávali 0:1 a hoci mali plno šancí na vyrovnanie, tak nie a nie streliť gól. Podarilo sa to až v poslednej minúte mladému Romanovi Angušovi (vraj nový nádejný kanonier) po prihrávke pätičkou od kapitána mužstva Romana Kratochvíla. Hostí dostal do vedenia bývalý hráč Interu Bratislava - futbalista čiernej pleti Ali Lembakoali, ktorý aktuálne hráva za dedinu Most, kde aj býva. Po zápase sa však pri miestnom bufete dosť dlho rozprával s prezidentom bratislavského Interu J. Barmošom, tak ktovie, či sa nebavili o možnom návrate do mužstva žltočiernych. Napriek remíze som aj z druhého zápasu odchádzal s pocitom, že som Interu svojou návštevou priniesol šťastie. Z celebrít som na tomto zápase spoznal akurát herca Dušana Tarageľa, ktorý si doprial nejaké pivko a čosi tvrdé k tomu na lavičkách pri bufete, takže som ho nechcel pri tejto bohumilej činnosti rušiť ani sa do aktivít zapojiť, čo som vlastne ani nemohol, nakoľko som bol autom.
Návšteva č. 3: Inter - Danubiana 7:1
Na štadión som dorazil v 60. minúte zápasu za stavu 4:0 pre domácich. V rýchlosti som sa pozdravil s kolegom Danom, ktorý mal nejaké povinnosti, takže sme si vymenili stráže. A zhodou okolností som videl počas svojej prítomnosti štyri góly rovnako ako on. Dva dal bývalý slovenský reprezentant Kratochvíl, ktorého všetci volajú Kraťo. Po zápase som sa s ním zoznámil slovami: „Ahoj ja som Roman a ty vlastne tiež, že?" Po tráve behal ešte jeden môj známy - bývalý kolega z Nového Času, športový redaktor Braňo Brenkus. Asi sa mu ani nikdy nesnívalo, že jedného dňa nastúpi v ligovom zápase proti Interu Bratislava. Do análov stretnutia sa však zapísal akurát žltou kartou, ktorú dostal za urážku postranného rozhodcu. Po skončení stretnutia sa konalo vonku malé posedenie, nakoľko jedna z dobrovoľníčiek, ktoré v klube pracujú, mala narodeniny. Manželky niektorých futbalistiek jej pripravili ako prekvapenie pohostenie vo forme slanej a sladkej torty, ktoré oslávenkyňa vzápätí rozkrájala a ponúkla hádam každého, kto jej zablahoželal. Medzi gratulantmi nechýbal ani minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál alebo bývalý reprezentant Ľuboš Luhový. Nie je žiadnym tajomstvom, že súčasný šéf rezort práce je pravidelným návštevníkom zápasov Interu - klubu, v ktorom kedysi funkcionárčil a možno aj vďaka nemu futbal v žltočiernom prevedení nezanikol. V porovnaní so slávnou minulosťou má dnes síce slabšiu, resp. skôr amatérsku úroveň, ale na druhej strane sa asi nič nevyrovná skvelej rodinnej atmosfére, ktorá na zápasoch Interu vládne. Priznávam sa, že mi táto pohoda a kľud vyhovujú oveľa viac, než byť v dave niekoľkých stoviek fanúšikov, ktorí v súčasnosti na Pasienky chodia predvádzať rôzne nacvičené choreografie s pyrotechnikou a inými hlučnými efektami. Na ich spôsobe povzbudzovania mi vadí absolútna absencia spontánnosti. Raz som si všimol, že sú schopní sa dokonca otočiť ku dianiu na ihrisku chrbtom práve v čase, keď mali hráči ich mužstva veľkú šancu na gól. Na druhej strane je oveľa väčšia výzva držať palce klubu, ktorý sa z piatej ligy snaží dostať tam, kam právom patrí - naspäť do najvyššej slovenskej súťaže.
