Film Pouta je dielom scenáristu Ondřeja Štindla, režiséra Radima Špačka a producenta Vratislava Štajera a Slovákov môže tešiť, že niektoré zábery vznikali na Slovensku, presnejšie v Bratislave a navyše sa do hlavnej hereckej zostavy dostali až dvaja rodáci spod Tatier – okrem už spomínanej Kristíny M. Farkašovej ešte aj jeden z neodmysliteľných protagonistov Partičky Lukáš Latinák, ktorý si v Poutach zahral mladého eštebáka Martina Husára. K tejto úlohe sa dostal vďaka tomu, že ho v deň hereckého konkurzu vytočilo hneď niekoľko vecí z reálneho života natoľko, že nemal ani najmenší problém režisérovi Špačkovi ukázať, ako dobre vie zahrať nahnevaného policajta. Vraj bol taký presvedčivý, že sa ho už tvorcovia neodvážili neobsadiť a dokonca ani požiadať o to, aby si kvôli filmovej úlohe aspoň trochu skrátil svoje dlhé háro, ktoré by si za totality nemohol dovoliť nosiť ani žiak stavebnej učňovky, nieto ešte príslušník Štátnej bezpečnosti. Vlasatého eštebáka si vo filme veľmi nevážia ani vlastní kolegovia a hoci si možno mimo pozornosti kamier niekoľkokrát užije s najpopulárnejšou českou blondínou Ivou Pazderkovou (známou z programu Na stojáka), ktorá hrá sekretárku majora Janečka alias Oldřicha Kaisera, tak napokon skončí v objatí, po ktorom určite vôbec netúžil. A pri poslednom zábere na Latináka diváci pochopia, že slovo „pouta“ má v českom, ale vlastne aj slovenskom jazyku viac významov.
O trochu lepšie vo filme dopadne Klára, teda Kristína Farkašová, ktorá sa pre tvorcov za riekou Moravou stáva akousi novou Gaislerkou a dávajú jej na plátne čoraz väčší priestor. Samozrejme, že v Poutach musela ukázať ešte viac než v predchádzajúcej dosť nevydarenej komédii Posledné plavky a to doslova, pretože vo filme nechýba aj pár posteľných scén, v ktorých Kikinka ukáže svoje telo v celej kráse. Zaujímavé je, že z nahoty pred kamerou mal oveľa väčší strach a rešpekt samotný režisér a nie obaja hlavní aktéri, ktorých sa priamo na pľaci snažil uvoľniť a dostať do optimálnej pohody niekoľkými pohárikmi becherovky. Bolo evidentné, že oni to až tak veľmi ani nepotrebovali. Mimochodom vo filme Pouta sa malej úlohy zhostil aj Farkašovej manžel Kamil Mikulčík, ale priznám sa, že ja som ho zaregistroval až v záverečných titulkoch a musel som sa po skončení filmu Kristíny opýtať, koho tam víťaz národného kola Eurovízie z roku 2009, vlastne hral. Ja to už viem a ak to zistíte aj vy, tak máte u mňa obrovské plus za fenomenálny pozorovací talent.
Veľké uznanie za film Pouta by si nepochybne zaslúžil aj predstaviteľ hlavného hrdinu celého príbehu – eštebáka Antonína, ktorým bol herec Ondřej Malý. Svojím presvedčivým stvárnením negatívnej postavy chvíľami pripomína Karla Rodena, respektíve ruského exprezidenta a predsedu vlády Vladimíra Putina a nebol som v kinosále sám, kto si hercovu podobu s bývalým agentom ruskej tajnej služby takisto všimol. Ak sa bude raz točiť film o Putinovi, tak vhodného herca treba hľadať v Prahe. Moje celkové zhodnotenie filmu Pouta by bolo asi skôr pozitívne. A to aj napriek tomu, že súčasťou totality nebolo len prenasledovanie disidentov a veľký strach väčšiny obyvateľstva pred úradnou mocou, čo asi nevyvoláva u žiadneho z pamätníkov príliš veselé spomienky. Človek by sa mal po skončení filmu potešiť, že už je táto doba temna za nami. A potom vyjde z kina a vo vestibule sa dozvie, že v noci niekto v Limbachu zastrelil bývalého sudcu Ústavného súdu SR a právnika Ernesta Valka. Nuž treba len veriť, že jeho vrah skončí v putách a vy ostatní si v novembri určite zbehnite na film Pouta.
