Viem, že niektorí si medzitým založili rodiny a mnohí možno dnes majú potomkov, ktorí sa tento rok chystajú na maturitu. Iní odišli z Bratislavy a skúšajú šťastie niekde vo svete, tisícky kilometrov od domova. A zrazu som narazil na oznámenie od jedného dievčaťa, do ktorého som bol pred niekoľkými rokmi vážne zaľúbený. Mala síce frajera, takže náš vzťah nikdy nemohol prerásť do nejakej veľkej lásky. Skôr to bolo také tajné chodenie. Nikdy nezabudnem na jeden večer, keď som ju raz v noci odprevádzal domov a vonku začalo pršať. Preto sme sa ukryli pod nejaký prístrešok a ona mi začala spievať:
Tmousa spúšťa dážď za slzou,
noc plakať skúša so mnou,
mesiac sa pod dáždnikom skrýva.
Príď na nebo hviezdy mi vráť,
nech sa nám smú krásne smiať,
odožeň žiaľ čo u mňa býva.
Mášzbierku hriechov, tá búrka je v nás
Hviezdsi sa zriekol, príď skús ich nájsť.
Vráť mi tie hviezdy čo si mi z lásky vzal,
svetlo aj im chýba
vráťmi tie hviezdy nebo si rozplakal.
Ja nechcem viac iba
vráťmi tie hviezdy
vráťsa smieš byť môj.
Priznám sa, že odvtedy patrí táto pesnička, ktorú pôvodne naspievala Beáta Dubasová, medzi moje najobľúbenejšie. Možno preto, že je nostalgickou spomienkou na moju dávnu lásku, ktorá by dnes mohla byť milovanou ženou a dobrou maminou. Mohla, ale nie je, pretože už nie je...
Pred časom som sa dozvedel, že Denisa zomrela. Za dodnesnevyjasnených okolností vypadla z okna. Nikto nevie, ako sa to stalo a nik netuší prečo. Ani ja...
Tmousa spúšťa dážď za slzou,
noc plakať skúša so mnou,
mesiac sa pod dáždnikom skrýva.
Láske je ľúto, je čierna a zlá,
Zmáčanýsmútok, sám na okno hrá.
Vždy, keď počujem tieto slová, tak mám po celom tele zimomriavky a do očí sa mi tisnú slzy. A ona aspoň na pár minút ožíva v mojich predstavách... Škoda, že nie naozaj, lebo takú moc žiadna pieseň nemá.
P.S. Ďakujem Dáši Šarközyovej za toto:
((video))
