Keď som prvýkrát zaregistroval túto správu, tak som si pomyslel, že to s nami ľuďmi ide naozaj dolu vodou, keď takéto niečo dopustíme. Hoci sme vďaka pozeraniu správ takmer každodenne vystavení doslova až prívalu informácií o dopravných nehodách, vraždách a rôznych iných tragédiách so stovkami či tisíckami obetí, následkom čoho sa stávame čoraz viac ľahostajnejší k smrti ľudí, ktorých sme nepoznali alebo nikdy nevideli. Prečo by s nami malo zamávať úmrtie nejakého dieťaťa v Číne – krajine, o ktorej mnohí vieme akurát to, že má miliardu obyvateľov, ešte stále sa tam pokúšajú vybudovať komunizmus a porušujú sa tu ľudské práva? Možno aj ja by som správu o úmrtí dievčatka v Číne, dávno pustil z hlavy, keby som si včera nepozrel video, na ktorom bol zachytený priebeh nešťastnej udalosti.
Vodič dodávky si pravdepodobne nevšimol dieťa stojace na ceste, ktoré zachytil pravou stranou vozidla a zhodil ho pod kolesá. Keď zacítil, že prešiel po nejakej prekážke na ceste, tak na chvíľu automobil zastavil a zdalo sa, že vystúpi a pôjde zistiť, čo sa stalo. Ale on to neurobil a prešiel cez hrudník dieťaťa ešte raz aj zadnými kolesami. Zranenia, ktoré mu spôsobil museli byť vážne, pretože na asfalte zanechala pneumatika krvavú stopu. Ale skutočný horor sa ešte len začínal. Krátko po nehode okolo ležiaceho dievčatka prejde asi 25-ročný mladík, ktorý sa naň ani len nepozrie. Pritom ho však určite registruje, lebo ho cielene obíde. To isté urobí chlapík na motorke, ako aj ďalší chodec. Vzápätí ide po ceste ešte jedno veľké biele auto, ktoré prejde zadným kolesom cez nohy dieťaťa tak, že jeho telo vytočí o 90 stupňov. Vrchol (ne)ľudskej ignorancie a nevšímavosti ešte niekoľko minút pokračuje, keď dochrámané, ale stále živé dieťa obíde ďalších 15 okoloidúcich. Napokon si plačúce dievčatko všimne pani, ktorá niesla von nejaké vrece a snaží sa ho posadiť, ale dieťa sa prehne do tak neprirodzenej polohy, akoby nemalo rebrá ani chrbticu. A tak telíčko odťahuje na kraj cesty, odkiaľ si ho po chvíli berie do náručia jeho matka a zháňa pomoc.
Koniec videa som už nebol schopný dopozerať bez toho, že by som nepodľahol emóciam, ktoré by som prirovnal k bezmocnosti, miešanej s hnevom. Nie nejdem nikoho obviňovať. Ani rodičov, ktorí si nedali na dvojročné dievčatko pozor, ani nepozorného vodiča, ktorý ho zrazil a z miesta nehody ušiel. Také niečo sa môže stať v jednej tragickej sekunde hocikomu. Tiež som ako 3-ročný vbehol pod auto na Dunajskej ulici. Našťastie to bola Tatra 603 s oblou karosériou, ktorá ma vymrštila ponad predné sklo na strechu, odkiaľ som sa skĺzol na vozovku. Nič sa mi nestalo aj vďaka tomu, že to bolo v zime, takže na ceste bol sneh a ja som mal na sebe kožúštek, ktorý ma ochránil pred prípadnými zlomeninami či odreninami. Bol som vydesený, ale oveľa viac z toho, čo sa začalo diať bezprostredne po nehode. Na to s akým krikom pribehol k „šestotrojke“môj strýko, za ktorým som utekal, aby som si mohol ako prvý sadnúť do škodovky, ktorú mal zaparkovanú na druhej strane cesty. Ako moja mama horúčkovito kontrolovala, či mám všetky kosti celé a pamätám si aj na šoféra, ktorý so slzami v očiach a s rukami môjho strýka na krku prisahal, že zrážke nemohol zabrániť, lebo som mu zrazu vybehol z brány rovno pod kolesá. Viem, že sa tieto dva prípady nedajú porovnávať. Pri jednej nehode sa vlastne nič nestalo, kým pri druhej prišlo o život malé, iba dvojročné dievčatko. Na tom, čo sa odohralo v Číne, je najviac zarážajúce práve tá nepochopiteľná reakcia ľudí, ktorí si zrazené dieťa na ceste vôbec nevšímali ani sa mu nesnažili pomôcť. Ak existuje Boh a toto videl, tak sa musel rozplakať. Ale ak nie, tak zdá sa, že aj bez neho sa ľudstvo postará o svoje vlastné vyhubenie. Netreba čakať ani na koniec sveta, pretože ten už podľa všetkého zlého, čo sa deje na zemi, dávno nastal...
