Nedávno som si musel zaobstarať nový mobilný telefón. Hlavný dôvod bol ten, že pamäť telefónnych čísel v starom mobile mi už nepostačovala. Mohol som doňho vpratať len 500 mien a čísel a to bolo pri počte mojich známych a ľudí, ktorých poznám žalostne málo. Teraz sa mi doň už zmestí aj viac než tisíc kontaktov, čo by mi azda malo chvíľu stačiť a zbaviť ma dovtedy častokrát neriešiteľnej dilemy, koho mám vymazať, aby som si uložil číslo na nového človeka. Tieto ťažkosti v súčasnosti nemám, ale vyvstal tu iný problém. Načo mám v telefóne uložené kontakty na stovky ľudí, keď občas nemám koho zavolať na pivo či kávu, alebo aspoň na kus reči? Minimálne polovica mien a čísel patrí ľuďom, ktorí sú buď mojimi kolegami alebo s nimi prichádzam najmä do služobného styku. Trávim s nimi pomerne veľa času v robote alebo pri plnení svojich povinností a skôr by som sa potreboval stretnúť s niekým, pri kom by som sa od pracovných záležitostí odreagoval. A tak listujem v zozname meno za menom, okrem spolupracovníkov nachádzam niekoľko svojich príbuzných, dlho nevidených kamarátov, ktorým by som asi ťažko vysvetľoval, že od nich naozaj nič nechcem, len ich zavolať do mesta si trochu posedieť a zaspomínať na spoločné zážitky či iné veci. Kto vie, či by na také niečo mali chuť a hlavne čas... Aj väčšina kamošiek je už dávno vydatých a každá z nich má svoju rodinu, deti, starosti, v lepšom prípade i radosti. Sám seba presviedčam, že sa nehodí ich otravovať a tie, ktoré sú voľné, by si zase mohli moje pozvanie nesprávne vysvetliť ako pokus o rande. A pritom mne ide len o to, aby som sa mal s kým porozprávať. O živote a veciach, ktoré nás oboch tešia či trápia. Každý podľa mňa potrebuje človeka, ktorý si naňho nájde čas, nielen vtedy, keď ho o to ten druhý požiada, ale niekedy aj sám od seba. Priateľ je podľa mňa ten, kto je ochotný si druhého nielen vypočuť, ale aj naozaj vnímať, čo mu partner vlastne hovorí. Neexistuje presvedčivejší dôkaz priateľstva, než ten, že sa úprimne zaujímate o druhých. Najmä tých, s ktorými si večer líhate do jednej postele či o ktorých snívate, ktorým ráno chystáte raňajky, usmievate sa naňho v škole alebo mu telefonujete z práce, s kým chodíte na večeru alebo do kina a na koho si spomeniete aj bez toho, že by ste museli surfovať v mobilnom telefóne. Ukážte svojim blízkym, že na nich myslíte a že vám nie sú ľahostajní. A to nielen na Valentína, ale každý deň, aby ste nedopadli ako ja. Mám v novom mobile 750 mien a neviem, s kým by som mohol ísť dnes večer von. Alebo žeby som na to nemal čas?
Valentínska otázka: Máte čas na priateľov?
Nemám čas. Veta, ktorú hovoríme a počúvame skoro každý deň. Občas ako najčastejšiu výhovorku, ktorú ľudia používajú, keď sa im nechce niečo robiť, niekam chodiť, prípadne s niekým stretnúť. Otázka dňa, ktorá zaznela aj v kultovom filme Matrix, ale nestráca aktuálnosť ani v našom reálnom svete, znie: A ako by sme mohli voľný čas mať, keď si ho nevieme sami urobiť? V nasledujúcich riadkoch sa pokúsiť sformulovať odpoveď na túto skôr rečnícku otázku...