Podľa dostupných informácií sa Peter Potôň narodil 29. septembra 1959 v Bratislave a po zadaní jeho mena do internetového vyhľadávača sa na prvom mieste objaví facebookový profil Petra Potôňa, ktorý na ňom v týchto dňoch ohlásil kandidatúru na post prezidenta SR slovami: „Dosť bolo mantákov, opilcov a starcov, ktorí nevedia povedať ani jednu súvislú vetu bez toho, aby sa na tom nezabávala celá zemeguľa. Je čas, aby sa Slováci prestali hanbiť za svojho prezidenta! Je čas, aby pojem „menšie zlo" vymizlo z našich slovníkov i pamäti! Je čas, aby sme konečne zvolili jedného z nás! Moji drahí priatelia, pretože MY SME SLOVENSKO! Váš KANDIDÁT Peter Potôň." Osoba menom Peter Potôň publikovala 8. júla 2013 na blogu Pravdy článok o nadchádzajúcich prezidentských voľbách, v ktorých sa spomínajú mená dovtedy známych či medializovaných kandidátov: Hrušovského, Osuského, Procházku, Čarnogurského, Radičovej, Fica, Kisku, Šťastného, Kňažka, Bezáka a samozrejme aj Potôňa.
Rodina Potôňovcov
Petrovými rodičmi sú Stanislav Potôň a Elisabeth Potôňová rod. Schutzová. Otec bol bývalým vojakom Československej armády, straníckym komisárom a za minulého režimu aj členom KSČ. Pochádzal z Banskej Bystrice, kde sa narodil v roku 1931 a vyštudoval gymnázium Andreja Sládkoviča, teda školu, ktorú v minulosti navštevovali aj Jozef Gregor Tajovský alebo Svetozár Hurban Vajanský. Keď sa neskôr presťahoval do Bratislavy, začal pracovať na Mestskom národnom výbore ako jeho predseda a práve tu stretol po rokoch svoju lásku z obdobia svojho pôsobenia v armáde - bývalú barovú tanečnicu Lízu, s ktorou sa v roku 1958 oženil a o rok neskôr prišiel na svet ich jediný syn Peter. Dlhé roky bývali v jej rodinnom domčeku v Petržalke, vlastne až pokým sa nezačalo s búraním starej štvrte a stavaním nových panelákov. Rok 1968 bol ťažkou ranou aj pre Stana Potôňa, ktorý sa nevedel vyrovnať so skutočnosťou, že Československo obsadili vojská Sovietskej armády a Varšavskej zmluvy. Spolu s vtedy 9-ročným synom Petrom vyrazil do ulíc protestovať proti prítomnosti vojsk v Bratislave a vlastným telom bránil ruským tankom, aby sa nemohli dostať k budove Slovenského rozhlasu. Keď však zistil, že vystresovaní ruskí vojaci sú schopní v bratislavských uliciach aj strieľať, nechcel ďalej ohrozovať bezpečnosť svojho dieťaťa a preto poslal malého Peťa aj s mamou dovolenkovať na Balaton. Stano Potôň si uvedomil, že obsadenie ČSSR sa bude musieť riešiť politicky a preto využil svoje kontakty v ÚV KSČ a stal sa jedným z členov československej delegácie na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom, ktorá 23. augusta 1968 odletela na rokovania do Sovietskeho zväzu. Nakoľko dva roky študoval na vysokej škole politickej v Moskve, tak ovládal perfektne ruštinu a celkom dobre poznal tunajšie prostredie a aj niekoľko dôležitých ľudí v politbyre, tak využil svoje diplomatické schopnosti a skúsenosti a výrazne pomohol pri rokovaniach s Leonidom Brežňevom urýchliť prepustenie troch zadržaných československých politikov - generálneho tajomníka ÚV KSČ Alexandra Dubčeka, predsedu vlády Oldřicha Černíka a predsedu Národného zhromaždenia ČSSR Josefa Smrkovského. Dubček sa cítil byť Potôňovi natoľko zaviazaný, že ho napokon v roku 1970 zobral so sebou do Turecka, kde zopár rokov zastával post veľvyslanca. Potôň pracoval ako prvý tajomník na našej ambasáde v Ankare. Dva roky tu spolu s manželmi Dubčekovcami žila aj Potôňova manželka Líza a ich syn Peter. Potôňovci sa v roku 1972 vrátili na Slovensko a kúpili si chatu v Modre - Harmónii, ktorú postupne zrekonštruovali a upravili, aby bola vhodná na trvalé bývanie. Stano si našiel novú záľubu a začal sa venovať vinohradníctvu a zamestnal sa v Malokarpatskom vinárskom podniku. Tu sa zoznámil s Ing. Jozefom Farkašom a v roku 1974 spolu namiešali nealkoholický nápoj s hroznového muštu, ktorý neskôr nazvali Vinea. Prvým človekom na svete, ktorý nápoj testoval, bol vtedy 15-ročný Stanov syn Peter. Práve on otca usmernil ako by mali Vineu upraviť a dochutiť, aby bola ešte lahodnejšia a osviežujúcejšia a poprosil svojho kamoša Pavla Jursu, aby napísal text ku skladbe Mám chuť na niečo chladené, ktorú preslávila skupina Elán a stala sa neoficiálnom hymnou nápoja značky Vinea a doslova ódou na ňu. Peter sa angažoval aj pred Nežnou revolúciou v roku 1989, patril k jedným zo zakladateľov iniciatívy Verejnosť proti násiliu, ale na rozdiel od Milana Kňažka a Jána Budaja odmietol vstúpiť do politiky a prijať nejakú funkciu po roku 1990. Istý čas však pracoval na ministerstve kultúry ako odborný radca a venoval sa popritom publikačnej činnosti. Pod rôznymi pseodonymami napísal niekoľko kníh.
Potomok Ľ.Štúra?
V roku 1999 mu zomrel otec Stano, ktorý si neprial byť pochovaný v Bratislave a tak jeho pozostatky spopolnili a vysypali pri Devíne do sútoku riek Morava a Dunaj. Jeho mama Elisabeth Potôňová - Schutzová žije na Štrkovci v dvojizbovom byte. O nej sa vie akurát toľko, že sa narodila v roku 1934 v USA a v roku 1944 skoro zomrela od plaču, keď sa dozvedela, že jej otec padol v Slovenskom národnom povstaní. Petrov starý otec sa volal Samuel Schutz. Narodil sa v roku 1895, v prvej svetovej vojne narukoval do armády, ale pri ofenzíve na Marne ho zranili. Liečil sa vo francúzskom poľnom lazarete, odkiaľ so skupinou českých a slovenských vojakov ušiel. V rakúskom väzení ho mali popraviť, no smrť cisára a pád monarchie ho zachránili. Samuel sa prihlásil k československej národnosti a po odchode z Viedne sa usadil v Bratislave. Na Korze si otvoril obchod s oblečením. V 1920 sa oženil s Amáliou Steinerovou - bratislavskou kabaretnou speváčkou. V roku 1933 spoločne s manželkou odcestovali za prácou do USA, kde sa im narodila jediná dcéra Elisabeth. Keď vzniklo samostatné Slovensko v roku 1939, tak sa vrátil domov a zomrel v roku 1944 ako 49-ročný počas Slovenského národného povstania pri útoku na nemecký vlak, keď ako skúsený veterán z I. svetovej vojny pomáhal partizánom. Schutzovci majú rodinu v Amerike - najmä deti Samuelovho bratranca Carla Edwarda Sagana, ktorý je vzdialeným príbuzným rodiny známeho slovenského cyklistu Petra Sagana. Samuel bol mladším synom Miloslava Ostrolúckeho, ktorého v roku 1848 porodila Adela Ostrolúcka a jeho otcom bol Ľudovít Štúr. Nakoľko obaja jeho rodičia predčasne zomreli - mama v roku 1853 na týfus a Ľudovít v roku 1856 na následky nešťastného strelného zranenia, tak si ich dieťa - malého Miloslava adoptovala bohatí manželia Schutzovci zo Zvolena a dali mu svoje meno. Preto sa v oficiálnych životopisoch Ľudovíta Štúra aj Adely Ostrolúckej objavila informácia, že ani jeden z nich nemal deti, ale ako vidno, nemusela to byť pravda!
