2. Nemecko a Francúzsko porušili verejne a beztrestne Maastrichtské kritériá, čo povolilo uzdu Portugalsku, Španielsku, Taliansku atď. Štáty nevedia šetriť v zlých časoch. Jedinou výnimkou je Estónsko.
3. Írske a islandské banky investovali väčšinu kapitálu do amerického hypotekárneho trhu, najmä po roku 2004, keď mohli hypotéky poskytovať aj nebankové subjekty. Tie začali dávať hypotéky nezamestnaným, bezdomovcom a ľuďom s nepravidelným alebo minimálnym príjmom. Írska vláda sa zaručila, že pokiaľ klienti nebudú svoje dlhy splácať, ona to za nich zaplatí.
4. USA po páde Lehman Brothers zaplátala diery vytlačením nových peňazí v dvoch kolách po vyše 800 miliárd dolárov. Európa išla inou cestou. Nastala nerovnováha a napätie na oboch stranách Atlantiku. Na vyrovnanie musí Európa buď vytlačiť 1,2 bilióna eur alebo zriadi euroval v tej istej výške.
5. Po roku 2000 sa stala kľúčovým hráčom na svetovom finančnom trhu Čína s prebytkom približne 3 biliónov dolárov, ktorá bude v budúcnosti určovať čo, kde, ako a kedy. Existuje tendencia, že sa Svetové ekonomické fórum presťahuje z Davosu do Hongkongu alebo Pekingu. Stačí ovládnuť Medzinárodný menový fond a Svetovú banku. Tohto roku v nich Čína zvýšila svoj podiel.
6. Elektronická forma bleskového obchodovania s cennými papiermi spravila v milisekundách systém neprehľadným. Investovanie do extrémne rizikových operácií, strata zdravého rozumu, chamtivosť, nenásytnosť a bohurovná beztrestnosť zapríčinili, že je dnes systém neudržateľný. Ak nepatríte medzi 1% vyvolených, draho, veľmi draho, neskutočne draho za to zaplatíte. Podľa toho, či ste z vyššej strednej, nižšej strednej alebo bezmocnej vrstvy.
Sedliacky rozum hovorí, že malé dlhy aj s úrokmi splatí ten, kto si ich narobil. Obrovské dlhy však nikdy neplatia tí, ktorí ich spravia.
