Určite sa mnohým stalo, že o vlások unikli smrti. Niekto povie, druhýkrát som sa narodil. Niekto, ochránil ma strážny anjel a niekto zasa, mal som z pekla šťastie. Či už je to tak, alebo tak, podstatné je, že človek o vlások unikol smrti.
Veľakrát to spôsobí mikrospánok. Stalo sa to aj mne. Trielil som po diaľnici stošesťdesiat a v diaľke vidím nadjazd. Zrazu zmizol a objavil sa v spätnom zrkadle. Okamžite mi bolo jasné, čo sa stalo. Na chvíľu mi klipli oči a ja som niekoľko sto metrov prespal. Podobnú situáciu som zažil opäť na diaľnici. Bola noc a ja som sa približoval k pomalšiemu autu. Koncové svetlá ma zrejme uspali a ja som videl ako sa približujem, akurát sa mi nedalo zabrzdiť. Mal som pocit, že ma vyplo a nefungovali mi svaly. V poslednej chvíli som sa však prebral a zabrzdil. V obidvoch prípadoch ma zobudil “nejaký“ hlas, ktorý na mňa skríkol: „Tibor!!!“
Spomeniem ďalší prípad, kde bol hlavným hrdinom môj kamarát. Boli sme vo Francúzku pre autá a po vybavení potrebných formalít sme každý na svojom vyrazili domov. Kamarát išiel prvý a ja za nim. Cestou sme zastali na parkovisku vykonať potreby. Či to bola náhoda, či nie, nevyrazili sme naraz, ale postupne. Kamarát navrhol, že pôjde pomalšie a ja nech ho dobehnem. Pohol som sa pár minút za ním a riadne som šliapol na plyn. Zanedlho v diaľke vidím dym a odstavenú kolónu aut. Zastal som, zapol výstražné znamenie a modlil sa, aby niekto do mňa nenabúral... Našťastie aj za mnou idúce autá zastali. Vystúpil som a hľadal kamaráta, no nikde som ho nevidel. Nesmelo kráčajúc dopredu som zistil, čo sa vlastne stalo. Niekoľko kilometrová kolóna spôsobená dopravnou špičkou pri Štuttgarte, kde je cestný uzol z viacerých smerov, nemala konca kraja. Mňa však zaujala nehoda kúsok predo mnou. Šofér kamióna zrejme „dostal“ mikrospánok a kolónu stojacich aut zbadal príliš neskoro. Niekoľko osobných aut doslova zošrotoval a vypukol požiar. Pohľad na to bol desivý, i keď pri náraze už veľa ľudí v autách nesedelo. Oveľa viac ma vydesil pohľad na zhorené auto môjho kamaráta. Bolo zdemolované, ibaže prázdne. Napadlo mi, že ho stihli vytiahnuť, tak som podišiel k davu zmietaného sa v panike, podávajúcich prvú pomoc zraneným. Pár mŕtvych tiel ležiacich vôkol som registroval len čiastočne. Podrobne som si ich obzrel až potom, čo medzi zranenými kamarát nebol. Keďže nebol ani medzi mŕtvymi ovládli ma zmiešané pocity a kládol som si v duchu otázky. Kde môže byť? Čo sa s ním stalo?.
Nakoniec som ho zbadal. Vedľa diaľnice bol prudký svah a zafúľaný, vystrašený kamarát sa snažil vyštverať na cestu. Na sebe mal iba bermudy a bosými nohami sa zapieral do zeme. Priskočil som a podal mu pomocnú ruku. Čo sa stalo, spýtal sa pozerajúc zvedavo na mňa. Rozbité čelo, doškriabané celé telo a výpadok pamäti vysvetľovali kadečo. Keby bol pripútaný bohvie ako by dopadol. Bol letný slnečný deň, preto nemal tričko a šoféroval len v bermudách a šľapkách. Pri náraze vyletel dosť razantne cez predné okno, akurát ho vyzulo. Veci vrátane dokladov zhoreli v aute a on ostal bosý, v bermudách, doráňaný napospas osudu. Ešteže som bol s ním, inak by to mal oveľa ťažšie. Po precitnutí poznamenal, mal som z pekla šťastie!!!
Či už mal z pekla šťastie, alebo stál pri ňom strážny anjel, nie je podstatné. Hlavne, že prežil a ako sa hovorí, druhý krát sa narodil. Odvtedy má dôvod ten deň oslavovať a poriadne sa opiť...
Na záver vtip:
Chlapík ide na aute cez križovatku na zelenú a v tom počuje:
„Stoj!!!“
Zabrzdí a z pravej strany prebehne kamión. Ide ďalej a pri prejazde cez železničné priecestie so zdvihnutými závorami zasa počuje:
„Stoj!!!“
Zabrzdí a v tom prebehne rýchlik. Chlapík sa zamyslí a hovorí:“
„Kto si? Dvakrát si mi zachránil život.“
„Ja som tvoj strážny anjel.“
Chlapík otvorí dlaň na ľavej ruke a chce aby si mu anjel do nej sadol.
„Už sedím,“ hovorí anjel.
Chlapík zovrie dlaň a druhou rukou ho začne fackať so slovami:
„A kde si bol keď som sa ženil!!!“
