Napriek tomu zavraždil kukučku v kukučkových hodinách (Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole, str. 93). Vie, že "ve světě i v nás je násilí. V nás všech. Bude tam vždy a je na nás, abychom mu – dokud tu jsme – čelili." (Ach jo, str. 121). "Palice a kamene nám môžu dolámať kosti, ale slová nám zlomia srdcia." (Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole, str. 22).
Fulghum je človek mnohých povolaní. Má niekoľko vysokoškolských diplomov. Bol kovbojom, baramon, učiteľom ("Učiteľské porady sú ako čierne diery, v ktorých sa aj z normálnych ľudí vysáva všetka inteligencia. Občas som ich prežil iba vďaka tomu, že som si predstavoval, ako prítomní kolegovia a kolegyne vyzerajú v spodnej bielizni." (Možno áno, možno nie, str. 66)), aj pastorom ("Lidé v okolí mě moc neznali a domnívali se, že jako činný pastor jsem moudrý, dobrý a s minimem hříchů. A dále si mysleli, že někdo jako já vychoval své děti natolik dobře, že by nikdy nemohly spáchat něco tak hrozného jako vrhání vajec. Aspoň část z toho je pravda. Moje děti nikdy vajíčka neházely. Pokud vím. Ne, moje děti používaly spreje s červenou barvou, propíchly pár pneumatik a zapálily kočku." (Ach jo, str.118)).
Podľa jeho slov mu kritici občas hovoria „sentimentálny fušer“. Pritom on sám seba opisuje takto: "Prichodím si ako starý pes. Pribehne na akékoľvek meno, ktorým ho zavoláte, ak z jeho tónu vycíti prísľub lásky alebo jediva." (Možno áno, možno nie, str. 19).
Knihu Pravá láska v skutočnosti nenapísal. Iba zozbieral a vydal príbehy svojich čitateľov. Čo príbeh, to iný pohľad na lásku. "Keď chcel muž od bozkov pokročiť ďalej, vzoprela sa. Polovica srdca ju vystríhala, že na také veci je už pristará. Ale druhá polovica jej vravela, že pristará na také veci je iba jej spodná bielizeň." (Pravá láska, str. 107). "Keď sa láska prejavuje iba kvantitatívnymi ukazovateľmi, srdce môže skamenieť." (Možno áno, možno nie, str. 33).
Ako malý si myslel, že jeho dedko je Boh. Vysvetlenie nájdete v knihe Ach, jo na stranách 83-84. Až oveľa neskôr pochopil, že "když prohlásíte, že se modlíte a rozmlouváte s Bohem, budeme vás považovat za zbožnou osobu. Ale když řeknete, že Bůh rozmlouvá s vámi, budeme vás považovat za cvoka." (Ach jo, str.84).
Pre mňa je najkrajšia kniha o rituáloch v živote ľudí Od začiatku do konca. Veď "naše životy sú jeden nekonečný rituál." (Od začiatku do konca, str. 154). Preto z nej vyberám najviac citátov (alebo návodov, ako rituály prežiť):
"Narodenie dieťaťa je samo o sebe takou udalosťou, že netreba z nej robiť cirkus len preto, aby bol každý spokojný a mal na čo spomínať." (Od začiatku do konca, str. 104).
"Nič vám nemôže zničiť svadbu, ak máte srdce na pravom mieste. A nič vám nemôže svadbu vylepšiť, ak sa podobá vojenskému cvičeniu. Takže sa uvoľnite. Jednoducho buďte tam a všímajte si jeden druhého. Spolu môžete dobiť svet!" (Od začiatku do konca, str.96-97)
"Smrť nie je v školských osnovách. Namiesto toho, aby sme smrť pokladali za súčasť života, pristupujeme k nej ako k neočakávanej udalosti, k niečomu, k čomu dochádza, keď zlyhajú lekári. Vždy umierame „na niečo“ – ako keby sme mohli žiť večne, keby nás nepostihla práve táto choroba alebo nehoda." (Od začiatku do konca, str. 124)
"...naozaj pekný pohreb, (ktorý) je oslavou báječného života a (ktorý) dokazuje, koľko starostí sa dá ušetriť tým, ak je človek na smrť pripravený." (Od začiatku do konca, str. 124)
"Páčila sa jej úprimnosť istého riaditeľa pohrebného ústavu, ktorý jej povedal, že môže zaplatiť za balzamovanie a rakvu, koľko len chce, aj tak z nej skôr či neskôr zostanú len kosti a prach. Bez balzamovania do roka a s balzamovaním za takých pätnásť – dvadsať rokov. Aký je v tom rozdiel?" (Od začiatku do konca, str. 138)
"Zistil som, že ten, kto si nájde čas na to, aby si naplánoval smrť, si nakoniec začne plánovať život." (Od začiatku do konca, str. 140)
"Každá vážna príležitosť potrebuje svojho šaša – posvätného klauna. Vyvažovanie serióznosti veselosťou je veľmi starý zvyk." (Od začiatku do konca, str. 107)
Ak potrebujete pohladenie na duši v podobe pekného príbehu alebo krátkeho zamyslenia, siahnite po niektorej Fulghumovej knihe. A prosím, "čítajte to kúsok po kúsku – netreba sa ponáhľať a na konci na vás nečaká rozlúštenie zápletky." (Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole, str. 6).
