Mám rada detektívky, či už seriály alebo filmy. A mám rada všetko, čo je niečím iné a vytŕča z radu. Filmov /nielen detektíviek/, kde sú pracovnými partnermi muž a žena a celé je to o tom, čo medzi nimi bolo, je alebo bude, prípadne, či vôbec niekedy niečo bude, tých je na svete ako maku. Práve preto som si obľúbila to, čo bolo iné, vrátane Komisára Rexa a Kobry 11. Nechcem hodnotiť kvalitu seriálov, ide mi skôr o to, čo vedie /alebo núti?/ všetkých autorov k tomu, že každý seriál nakoniec skĺzne k tomuto otrepanému, ale overenému klišé.
A tak sa z Komisára Rexa, kde boli hlavnými hrdinami komisár - pes a komisár - človek /teda chlap/, po niekoľkých rokoch stal "napínavý príbeh" o tom, ako to dopadne s dvojicou, ktorá sa večer stretla v bare, v noci skončila v posteli a na druhý deň sa znova stretla, tentokrát v práci. Od vtedy už Komisára Rexa nepozerám.
Včera sa začal odvíjať podobný scenár v Kobre 11. Aj keď to bude možno v trochu "inej farbe". Tentokrát sa tá dvojica stretla priamo v akcii, takže sa stihli poriadne pohádať a správajú sa jeden k druhému ako pes a mačka. Ale znova to bude o tom, ako to medzi nimi nakoniec dopadne. Takže prestávam pozerať ďalší seriál.
Ľudia /asi najmä ženy/, ktorí bažia po romantike predsa pozerajú filmy a telenovely. Ak pozerám detektívku, tak romantiku rešpektujem v istej miere /jasné, patrí predsa k životu/, ale podstatou príbehu má byť niečo celkom iné. Inak sa všetky detektívky zmenia na romantické seriály a nakoniec nás možno autori seriálov presvedčia, že priateľ S. Holmesa dr.Watson bola v skutočnosti dobre zamaskovaná krásna žena, ktorá ho celé roky milovala a toto bola jej jediná šanca ako byť pri ňom. Len aby nám nezabudli vysvetliť aj to, ako je možné, že sa dr.Watson oženil. Ale veď oni už na niečo prídu. A chudáčik sir A.C.Doyle sa bude v hrobe obracať...
