"Je nádherná, ale obávam sa, že nové zapínania to nezachránia. Máme celé remene, taká krásna harmonika by si zaslúžila nové." Pánovi zažiaria oči: "Naozaj? To by teda bolo! Viete, hrávam v súbore, na oslavách, všelikde ma volajú a už sa bojím, že mi harmonika spadne, také sú tie staré slabé." Ukazujem zdobené remene z prírodnej kože, podšité červeným filcom a volám bratovi, aby prišiel pánovi povedať viac. Remene na harmoniku nie sú moja silná stránka, nekupujú sa každý deň, iba dnes predávame už druhé :-).
O pár minút chlapi navlečú nové remene a pán hneď zavesí harmoniku na plecia. Vraj ak budú dobré, tak nám aj zahrá. Hrá prvú, druhú pesničku. Všetkým okolo je hneď veselšie. Vymerajú ďalšie dierky, krátia remene, aby sa lepšie zapínali. Ďalšia skúška. Ďalšie pesničky. Pristavujú sa ľudia. Po dohratí tlieskame. Pán je spokojný: "Výborne, zastavíme sa v krčme a hneď si tam zaspievame. Piť môžem len kofolu, lebo som tu autom, ale hrať a spievať môžem vždy."
Prišlo na platenie, brat nahadzuje blok: "Ten, čo kupoval remene ráno, harmoniku nemal. Vy ste nám aj pekne zahrali, tak to máte o 5 Eur lacnejšie. To budete mať na tú kofolu," smeje sa brat. "Ďakujem pekne, som zvedavý, či si speváčky v súbore všimnú, akí sme omladení," úškŕňa sa pán s harmonikou na pleciach pri odchode.
