Teraz na mňa doslova vyštekla: Tak seď pri otvorenom okne!
Moja odpoveď: Sedela som, ale aj tak mi bolo zle a po hodine som sa musela ísť prejsť von.
Jej reakcia: Tak choď k psychiatrovi, nech Ti na to napíše diagnózu!
Pani (dnes už moja bývalá) doktorka - ďakujem pekne, po 3 rokoch mojej nie príliš veľkej spokojnosti ste ma dnes donútili konečne si nájsť iného lekára :-).
P.S.1: Viem, že sa dá objednať na presnú hodinu, ale za to sa platí a ak by som mala chodiť na kontroly podľa odporúčaní lekárov, tak celý môj invalidný dôchodok ide na benzín a poplatky za objednania u lekárov. Bývame na dedine a k lekárom treba vždy ísť do niektorého mesta. Auto pre mňa za týchto okolností nie je luxus, ale nevyhnutnosť.
P.S.2: Toto sa stalo asi pred rokom. Mám nového lekára. Takého, ktorý nepovažuje každého človeka za hypochondra. Takého, ktorý uznáva, že pacient má právo rozhodovať o svojom živote a liečbe.
