Týmto „trestom“ a jej ospravedlnením (ktoré nasledovalo) to považujem za uzavreté. Ale akosi mi nejde do hlavy pár vecí. Svoju chybu si vzápätí uvedomila a okamžite sa ospravedlnila. Tak prečo to neprijať a nezabudnúť? Načo to púšťať na verejnosť? A prečo tomu venovať tri dni v hlavnom spravodajstve? Chce niekto tvrdiť, že redaktori a novinári sa vždy správajú slušne a za každých okolností dokážu udržať svoje nervy na uzde? Ja by som za to ruku do ohňa nedala. Čo keby aj na nich niekto vytiahol takéto ich úlety? Spravodajstvo predsa nemá byť honbou za senzáciami a „pikoškami“ tohto druhu. A určite je náhoda, že túto kauzu vytiahla a stále ju vytrvalo živí televízia, ktorej bývalý riaditeľ tiež nepoužíva práve pekný slovník. A rovnako je náhoda, že ten bývalý riaditeľ je teraz ministrom a neznáša iného ministra. A celkom náhodou je to práve ten, ktorého hovorkyňa sa nechala vytočiť. Mne sa zdá, že už je tých náhod akosi priveľa.
P.S. Nechcem obhajovať ministra ani jeho kroky. Práve naopak, chcem ukázať, že vôbec nie je jednoduché vysvetľovať prešľapy a chyby iných a ešte sa tváriť, že tomu človek verí. A hovorca to má doslova v náplni práce. Tak ich nechajme žiť, veď aj oni sú "iba" ľudia.
