Čo je teda zlé na MDŽ? Prečo nevenovať jeden deň v roku ženám? Ja viem, máme predsa deň matiek (mimochodom, tiež "nový" sviatok v slovenskej histórii, ale tento sme akosi ľahšie prijali za svoj). Žiaľ, nie všetky ženy chcú alebo môžu byť matkami. Možno práve preto im dobre padne, ak si na ne niekto spomenie na MDŽ. Myslím, že dôvod, prečo je tento sviatok u nás v posledných rokoch odmietaný, má korene v minulosti. V čase komunizmu sa totiž často spájal s celodennými podnikovými oslavami. To bol oficiálny názov. V preklade to znamenalo: každá žena dostala jeden karafiát a chlapi sa celý deň opíjali na počesť všetkých žien na svete. Páni, asi chápete, že my, ženy, máme o oslave nášho sviatku "trochu" inú predstavu. Určite k nej nepatrí povinná účasť na povinnej oslave a povinná vďačnosť za povinne darovaný kvet. Chlapi zase asi nemajú príliš pekné spomienky na nasledujúce rána a vyspávanie opice. Takže obidve pohlavia majú svoje dôvody, prečo sviatok nemajú príliš v láske. Ale tie nemajú so sviatkom ako takým nič spoločné. Povinné oslavy sú už zväčša minulosťou a ak sa niekto chce opíjať do nemoty, tak sa nemusí vyhovárať, že to robí iba preto, aby oslávil ženy.
S Valentínom je to trochu iné. To, že u nás nemá príliš veľkú tradíciu, asi nie je ten najvážnejší dôvod, prečo ho mnohí odmietajú. Priznám sa, tiež patrím k jeho odporcom. Teda presnejšie k odporcom obrovského biznisu, ktorý k nemu, žiaľ, patrí. Láska (k partnerovi, rodičom, deťom alebo inému živému tvorovi) sa predsa nemeria finančnou hodnotou daru. Ak mám niekoho rada, tak sa teším, ak mám ďalšiu príležitosť mu to povedať. Nemusíme sa pritom celý deň opíjať ani podľahnúť ponuke gýčových nezmyslov, ktoré majú za nás niečo povedať. Oveľa krajšie je, ak to povieme sami a vlastnými ústami. A ak k tomu pridáme aj maličkosť, ktorú má ten druhý rád, tak sa určite poteší ešte viac. Tou maličkosťou rozhodne nemyslím prsteň s briliantom. Priznávam, že s radosťou využívam všetky príležitosti spomenúť si na ľudí, ktorých mám rada a prejaviť im svoju vďačnosť za to, že sú pri mne. A myslím si, že práve to bol pôvodný zámer mnohých sviatkov. Škoda, že niektorí z nás na to zabudli.
P.S.
Ak máte problém s tým, čím niekoho potešiť, tak mám pre Vás malú radu - počúvajte, čo hovorí. To neznamená, že sa ho deň pred narodeninami spýtate, aký chce darček. Počúvajte ho celý rok a dozviete sa všetko, čo potrebujete. Presne to robil môj kamarát. A vďaka tomu som pred viac ako desiatimi rokmi dostala ten najkrajší darček - pohár zaváraných marhúľ. Bol to naozaj originálny darček a zároveň ukázal, akým dobrým poslucháčom bol jeho nositeľ. Doteraz netuším, kedy som sa mu priznala k tejto "úchylke". Práve preto na ten darček a človeka, ktorý ho priniesol, nikdy nezabudnem. A nezabudnem ani na nechápavé pohľady ostatných zúčastnených, keď videli moje oči žiariace šťastím po tom, čo som z krásne zabalenej krabice vybrala zaváráné marhule. Zjedla som ich hneď pred ich očami.
