Bolo to ako telenovela. Stále to isté a stále bez riešenia, bez záveru. Teraz sa niečo zmenilo a otvorilo jej oči. Odchádza. Naozaj. Už žiadne sľuby ani vyjednávanie o podmienkach. Nechápeš, že nimi nezaplatí nájomné. Stratila dva roky čakaním na splnenie sľubov. Nielen Tvojich. Ona jej sľúbila kopec zaujímavej a náročnej práce a zaujímavý príjem. Splnila iba prvú časť. Tvrdo pracovala pol roka, nepoznala víkendy ani rodinu. Ale príjmu sa nedočkala. Žiadneho. Keď jej povedala, že končí, vyslúžila si iba jej nechápavý pohľad. A vtedy ju podržala práve tá rodina, na ktorú predtým nemala čas. Nie je to Tvoja vina, to ona jej naletela. Ty si ju naučil neveriť sľudom, ona ju naučila neveriť cudzím ľuďom.
Aj to sú dôvody, pre ktoré odchádza. Dva roky bojovala o prežitie, teraz chce znova začať žiť. Túži po ozajstnej práci a spravodlivej odmene. Aj keď nechápeš, skús jej aspoň odpustiť. Odpusť jej, že odchádza za svojím snom.
