Známy slovenský novinár, fotograf a spisovateľ – a ešte by bolo možné dodať aj množstvo iných profesií – Pavol Demeš minulý mesiac vydal e-knihu s názvom „Slovensko a Japonsko: prvých 30+ rokov“.
Oficiálnym vydavateľom publikácie je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Publikácia na 105 stranách poskytuje encyklopedický prehľad slovensko-japonských vzťahov od ich počiatku až do súčasnosti.
Začína- ako inak – Móricom Beňovským, ktorý v roku 1771 počas svojho úteku z Kamčatky zakotvil nakrátko pri brehoch japonského ostrova Šikoku. Bol tak zrejme prvým Slovákom, ktorý navštívil Japonsko. Ďalším významným slovenským návštevníkom bol M.R.Štefánik. Asi pre zaujímavosť bude vhodné uviesť, že ČSR a Japonsko oficiálne nadviazali diplomatické styky v roku 1920. Tieto však boli v r. 1939-57 dočasne prerušené. Samostatné Slovensko nadviazalo diplomatické vzťahy s Japonským cisárstvom hneď v roku 1993 a predkladaná publikácia ich veľmi podrobne dokumentuje.
Okrem iného publikácia poskytuje prehľad oficiálnych návštev, zoznam slovenských aj japonských veľvyslancov a aj adries, na ktorých sídlili zastupiteľské úrady. Jednu kapitolu venuje taktiež japonskej vládnej a mimovládnej pomoci Slovensku, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri stabilizácii finančných pomerov na Slovensku a pri rozvoji slovenského občianskeho sektoru v deväťdesiatych rokoch. V tejto súvislosti je azda vhodné spomenúť predovšetkým súkromnú Sasakawa Peace Foundation.
Ekonomické styky medzi Slovenskom a Japonskom sú zachytené podrobné a výstižne. Japonské firmy na Slovensku nie sú príliš viditeľné, ale japonskí investori sú v slovenskej ekonomike dlhodobo prítomní. Spomenúť možno napríklad firmu Panasonic, Minebea alebo Yazaki. Podľa údajov SARIO na Slovensku aktuálne pôsobí 74 japonských spoločností s takmer 10 000 zamestnancami. Investície sú rozmiestnené po celom Slovensku, pričom významné zastúpenie majú v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Osobitne sa treba zmieniť o nedávno založenom Takeda Pharmaceuticals Slovakia Innovation Capability Center so sídlom v Bratislave, ktoré je zamerané na podporu dátových a digitálnych potrieb obchodných jednotiek spoločnosti Takeda. Málo je známe, že aj na financovaní bratislavského tunelu Sitina sa významnou mierou podieľal aj japonský kapitál.
Slovenská agentúra SARIO v spolupráci so slovenským veľvyslanectvom v Tokiu od roku 2010 zorganizovala v Japonsku asi desať seminárov pre možných japonských investorov.
Objektívne povedané, Japonsko nie je pre SR rozhodujúci partner, ale stále existuje priestor na rast hospodárskej a obchodnej spolupráce. Pre Slovensko predstavuje dovoz z Japonska asi 0,55% celkového dovozu a vývoz do Japonska asi 0,27% všetkého exportu. Slovensko má dlhodobo v obchode s Japonskom deficit. (No pokiaľ pred 15 rokmi bol pomer slovenského vývozu a dovozu asi 1:7, tak dnes sa to podarilo znížiť na 1:2.) Najvýznamnejší rast zaznamenal slovenský export do Japonska v rokoch 2018-23, keď došlo k jeho rastu zo 135 milión euro na 357 milióna euro.
Vzájomné obchodné vzťahy sú charakterizované výmenou tovarov s vysokou pridanou hodnotou. Slovensko exportuje do Japonska najmä automobily, komponenty pre motorové vozidlá a špecifické strojárske produkty. Naopak, dovoz z Japonska zahŕňa elektroniku, chemikálie a špecializované stroje.
Zo slovenských spoločností v Japonsku uspela najmä firma ESET poskytujúca bezpečnostný softvér, výrobca módnych tenisiek Novesta a postupne sa presadzujú aj slovenskí vinári.
Kultúrna spolupráca medzi Slovenskom a Japonskom je pomerne živá. Jej priekopníkom bol v období 1990-2000 slovenský NIPPON CLUB a pod roku 2009 aj Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. BKIS a Veľvyslanectvo Japonska v SR od roku 2016 organizujú Japonský deň (Natsumatsuri), ktorý sa už stal bratislavskou tradíciou. Na Slovensku sa organizujú aj fanúšikovia japonského čajového obradu, bonsajovej kultúry a umenia origami, ikebana i suiseki. V posledných rokoch začalo byť na Slovensku populárne aj pestovanie okrasných čerešní sakúr.
O vzájomných návštevách klasických hudobných telies azda ani nie je potrebné sa podrobne zmieňovať. Menej známe je však dlhodobé pôsobenie ba až usadenie sa niektorých slovenských umelcov v Japonsku a japonských na Slovensku. Aj ich osudy mapuje publikácia Pavla Demeša.
Neopomenuteľnou časťou vzájomných vzťahov je aj spolupráca vo vede a výskum. Kľúčové postavenie v nej má Ústav orientalistiky SAV, ktorý bol založený v roku 1986. Japončina sa na Univerzite Komenského vyučuje od roku 1986. Slovenčinu v Japonsku možno študovať na súkromnej Waseda University. Existuje aj rozsiahla sieť dohôd o spolupráci medzi slovenskými a japonskými univerzitami a vedeckými pracoviskami vrátane SAV.
Publikácia obsahuje aj zoznam slovenských duchovných pôsobiacich v Japonsku, ktorého zostavenie je veľmi sympatický počin. Azda by sa žiadalo ho doplniť aj o americkú protestantskú pastorku slovenského pôvodu Sarah Wilson Hindicky, ktorá istý čas na Slovensku aj žila a slovenčinu čiastočne ovláda.
Záverečná kapitola je venovaná spolupráci v oblasti športu, ktorá opisuje predovšetkým prenikanie tradičných japonských športov ako sú aikido, karate ale aj japonských stolných hier na Slovensko. Opomenúť nemožno ani takú udalosť, ako boli letné olympijské hry a letné paraolympjské hry 2020, ktoré sa ale konali z dôvodu pandémie COVID-19 až v roku 2021.
Publikácia obsahuje aj zoznam kníh o Japonsku, ktoré boli na Slovensku vydané, a tiež zoznam prekladov japonských diel.
Predkladanú publikáciu možno celkovo hodnotiť veľmi vysoko. Komplexne zachytáva vzťahy medzi Japonskom a Slovenskom a to vo všetkých oblastiach. Možno ju považovať za kľúčové dielo a odteraz každý, kto sa bude zaoberať slovensko-japonskými vzťahmi, bude musieť po nej siahnuť ako po základnom diele.
Knihu si možno pozrieť a stiahnuť na internetovej adrese: https://www.sfpa.sk/sk/publication/slovensko-a-japonsko-prvych-30-rokov/
