Medzi takéto osobnosti patrí nepochybne evanjelický kňaz, spisovateľ, publicista, filozof, pacifista, vizionár, teozof a najväčší slovenský metafyzik Ján Maliarik (1869- 1946).
Priznávam, dlho som nevedel o jeho existencii, dokiaľ som sa nestretol s malou skupinou jeho súčasný obdivovateľov. (Mimochodom, dnes majú aj svoju internetovú stránku. )
Historici túto postavu obyčajne obchádzajú. Je totiž nezaraditeľný a vyvoláva preto značné rozpaky. Zjavne vybočuje z rady dobových „dejateľov na poli národnom“ i zaužívaných klišé.
Vo svojich hodnoteniach slovenskej i svetovej reality bol však vždy veľmi originálny a často až kruto úprimný. Napríklad na rozdiel od väčšiny svojich súčasníkov z radov slovenskej inteligencie si vôbec neidealizoval život na slovenskom vidieku. Otvorene priznal, že obyvateľov slovenskej dediny zaujíma prevažne sex, peniaze, žranica, chľast, moc, prestíž a iné materiálne stránky života. Nepredstavuje žiadnu prirodzenú studnicu mravnosti a ani duchovného obrodenia.
I jeho hodnotenie medzinárodnej situácie počas prvej i druhej svetovej vojny a v tridsiatych rokoch 20. storočia je v podstate racionalistické. (Prorokuje, že prvá svetová vojna skončí pre viaceré impéria katastrofu, vníma ohrozenie ČSR Nemeckom v tridsiatych rokoch a pod. Výstrednými sú však jeho návrhy na riešenie situácie a zabezpečenie svetového mieru - k tomu sa ale ešte dostaneme.
Ján Maliarik zanechal po sebe pomerne bohatú spisbu. Problém je ale v tom, že jeho štýl je pomerne ťažkopádny, v mnohom velikášsky a jeho filozoficko-náboženské texty sú prakticky nezrozumiteľné bez predchádzajúceho štúdia teológie, idealistickej filozofie a východných náboženských učení. Pri čítané jeho diel- najmä z neskoršieho obdobia- sa nemožno ubrániť dojmu, že mohol trpieť aj istou formou schizofrénie (paranoidný reformátorský blud?- jeho priaznivci mi dúfam odpustia... ). No podozrenie na schizofréniu možno vysloviť aj v prípade Fridricha Nietzscheho a to nie je prekážkou toho, aby bol uznávaný ako veľký filozof... J
Ján Maliarik sa narodil v chudobnej myjavskej rodine. Ako polosirota sa v mladosti živil ako poľnohospodársky robotník, čo istotne prispelo k jeho znalosti života. Maturoval až ako 26-ročný na skalickom gymnáziu. Následne vyštudoval evanjelickú teologickú akadémiu v Bratislave a Prešove. Za kňaza bol vysvätený v roku 1900.
Potom nasledovali kňazské štácie po rôznych slovenských krajoch. S farníkmi, treba povedať, si nikdy príliš nerozumel. Presnejšie, oni nerozumeli jemu a on nemal pochopenie pre ich slabosti.
Bol jasným intelektuálom s vlastným veľmi bohatým vnútorným svetom, záujmom o filozofiu, teozofiu a východné náboženské učenia.
Na dôvažok bol mravne veľmi prísny a rigidný a nebál sa pranierovať ľudské nedostatky. Ženám sa vyhýbal, aby ho nezviedli na cestu skazy.Sám uvádza, že: „Mladé ženy se všelijakým spůsobem pokusili mne do svých osídel dostat a ponížit...“, ale on odolal...(Šťastný to muž!)
Pochopiteľne, popri tom všetkom bol zmietaný aj mučivými pochybnosťami a zápasmi so sebou samým.
Takže svojim okolím musel byť vnímaný ako čudácky, nepríjemný by až úplne neznesiteľný človek. Pritom vo svojej podstate bol veľmi vzdelaným, rozhľadeným, sčítaným a svojmu povolaniu oddaným kňazom.
Dlhodobo zakotvil na fare vo Veľkých Levároch, kde rozvíjal viaceré národné aktivity. Podporoval česko-slovenskú vzájomnosť i praktickú spoluprácu medzi Čechmi a Slovákmi. Silnie však aj jeho kritický postoj k slovenskej inteligencii, evanjelickému i katolíckemu kňazstvu a aj dobovému filozofickému, sociálnemu a politickému mysleniu.
Intenzívne v samote na svojej vidieckej fare študuje filozofiu, budhizmus a okultizmus a učí sa jazyky- latinčinu, angličtinu, poľštinu, esperanto, sanskrt..... Ako hlavný cieľ si v tejto dobe vytyčuje prebádať, preskúmať a zharmonizovať všetky väčšie svetové náboženstvá.
Postupne si vytvára si trocha neucelený, no originálny systém vlastnej eklektickej filozofie- samozrejme značne idealistického a mystického zamerania...
Dokáže si pre ňu nájsť aj svoje publikum, čo je zaujímavé. Prednáša vo Viedni, Prahe, Budapešti.... V rámci svojich univerzálnych filozoficko-etických humanistických pohľadov formuluje prísny morálny kódex.
Človek má konať dobro a slúžiť láske, má sa riadiť úplnou morálnou čistotou (zrejme tým mal na mysli sexuálnu zdržanlivosť), vyhýbať sa alkoholu, fajčeniu, jedeniu mäsa a zabíjaniu zvierat. Hlásal askézu, skromnosť, toleranciu, pacifizmus, mravnú čistotu, lásku, milosrdenstvo a blažené splynutie s absolútnom. Sám sa často postil a dlhé dni nič nejedol.
Akýkoľvek iný spôsob života podľa neho zákonite vedie k úpadku na zvieraciu úroveň. Najväčším hriechom je rozhodne zabíjanie ľudí a zvierat (keď sa nad tým zamyslíme, zistíme, že to má svoju železnú logiku). Vyzýval k rešpektovaniu a ochrane každého živého tvora.
Na rozdiel od iných mystikov sa Maliarik neuzatvára dom slonovinovej veže. Od svojho nábožensko-filozofického učenia odvodzuje aj návody (i keď v praxi nepoužiteľné) na riešenie problémov každodennosti- čím len potvrdzuje svoju povesť excentrika.
Maliarik verejne rozvíjal aj svoje veľmi originálne, na začiatok 20. storočia značne otvorené a odvážne, no značne ťažkopádne a pochmúrne úvahy o vzťahoch medzi mužmi a ženami. (Hoci pravdepodobne zomrel ako panic.) Sám sa usiloval o vlastné mravné sebazdokonalenie až po štádium akéhosi „kosmického ženo-muža“. Na druhej strane, neskôr upustil od požiadavky absolútnej pohlavnej zdržanlivosti a pripustil sex v manželstve, pokiaľ jeho účelom malo byť plodenie detí.
Svet svojej doby videl ako značne skazené miesto. Z hľadiska svojej filozofie ani nemohol inak. A treba dodať, že politický vývoj v 20. storočí mu v podstate dal aj za pravdu.
Zažil koniec dlhého európskeho mierového obdobia, ktoré trvalo počas rokov 1878-1911 a nástup nových vojnových časov, ktoré trvali prakticky až do jeho smrti.
Nová medzinárodná realita ho primäla k akcii. Začal verejne hlásať potrebu mieru a ukončenia všetkých bojov.
Žiaľ, ako výstredný individualista nedokázal vytvoriť žiadne skutočné hnutie a zostal osamotený. Spôsob, ktorý zvolil, a metódy, ktoré sa snažil uplatniť, len prehlbovali jeho izoláciu a následne zúfalstvo.
Vypisuje memorandá politikom a korunovaným hlavám, v ktorých ich vyzýva k mieru a pokajaniu sa. Žiada nie len zastavenie vojen, ale súčasne aj zrušenie armády, zastavenie týranie zvierat, zákaz pitie alkoholu a zákaz fajčenia, zákaz sexuálnej neviazanosti, antikoncepcie a pod.
Ministrov však oslovuje ako „otec“ nemeckého cisára ako „milé dieťa Božie“ a ruského cára ako „Báťuška cár pokojamilovný! Moje drahé milé dieťa! Holúbku môj zlatý!“ Neskôr- v čase pred druhou svetovou vojnou píše listy „bratovi Stalinovi“ a „bratovi Hitlerovi“.
Možno takmer s určitosťou povedať, že jeho listy sa nedostali ďalej ako po nižších štátnych úradníkov, kdesi na ministerstve alebo v panovníckej kancelárii.
Najznámejšie Maliarikovo vystúpenie sa odohralo 16. februára 1916, keď v pražskom Národnom divadle počas predstavenie Wagnerovej opery Valkýra vtrhol na scénu a predniesol svoju vášnivú pacifistickú reč, ktorou úplne šokoval publikum. Okamžite bol zatknutý a označený za velezradcu, za čo mu hrozil trest smrti.
Našťastie už v roku 1915 bol vyhlásený sa človeka trpiaceho paranojou a preto bol len na dva roky internovaný na psychiatrickej klinike. Bol zbavený fary a penzionovaný.
Po roku 1918 sa ale nedočkal spoločenskej rehabilitácie a návratu ku kňazskému povolaniu. Na druhej strane mu to ale umožnilo sa plne sústrediť na štúdium, publicistickú a prednáškovú činnosť. S pomoci malej skupiny prívržencov počas prvej republiky vydal asi 40 spisov eticko-filozoficko-náboženského obsahu. Rieši v nich nie len otázky politické a etické ale aj problém základnej stavby sveta, hmoty, matematiky a pod.... Pokračuje v písaní listov a apelov politikom (česko-slovenským i svetovým). Vyzýva ich k mierovému spolužitiu i uplatňovaniu jeho filozofie v praxi.
Je zaujímavé, že pokiaľ Maliarik, zjednodušene povedané, úplne stratil kontakt a akceptáciu zo strany českej a slovenskej väčšinovej spoločnosti, dokázal si vybudovať značné renomé v stredoeurópskej komunite prívržencov okultizmu, myticizmu, teozofie a východných nábožensko-filozofických učení. Je až obdivuhodné, aké filozoficko-mystické diela dokázal Maliarik na svojej veľkolevárskej fare čítať a prekladať. Škoda len, že mu chýbal systematický kontakt so skutočným akademickým prostredím, ktoré by dokázalo korigovať jeho vlastnú interpretáciu východných učení a usmerniť ho k systematickej filozofickej a vedeckej práci. Takto zostal len geniálnym filozofom- samoukom, ktorý nebol schopným založiť na Slovensku vlastné systematické štúdium východnej filozofie- hoci možno na to nedozrela ani doba....
Maliarik pri svojich štúdiách náboženstiev a metafyzických sústav došiel k názoru, že je len jedna univerzálna pravda, ku ktorej náboženstvá buď smerujú, alebo sa od nej odkláňajú. Konfesionálna príslušnosť je sekundárna, zásadný je rozvoj mravnosti a spirituálnej praxe. Do popredia kládol všeobecné nenásilie a s tým spojené vegetariánstvo, súcit a oslobodenie od hmotných statkov.
Počas prvej svetovej vojny a po nej sa Maliarik stal prívržencom myšlienky univerzálneho svetového štátu založeného na báze otcovskej lásky a božej múdrosti, v ktorom by sa realizovali jeho morálne ideály- a to dokonca ja cestou násilného prinútenia, čo je vzhľadom na jeho pacifizmus a humanistickú etiku zaujímavé.
Za jeden z medzistupńov k univerzálnemu svetovému štátu vidí vznik slovensko-poľsko-českej únie. Oslovuje v takomto duchu politikov, diplomatov aj pracovníkov vedeckých inštitúcií.
Druhá svetoví vojna vola pre neho veľkou tragédiou a našťastie sa dožil aspoň jej konca.... Zomiera v brnianskej fakultnej nemocnici (v Brne žila najväčšia skupina jeho prívržencov.)
Čo napísať o ňom na záver? Že bol slovenský Gándhím? Zabudnutý mystik, metafyzik a etický filozof- humanista? Osamotení jednotlivec, ktorý, keby sa bol narodil o osemdesiat rokov neskôr, vlastne mohol na Slovensku osnovať celú vlastnú školu štúdií orientálnej filozofie?
Nie, najlepšie bude povedať, že Slováci si nemusia vymýšľať svojho vlastného Járu Cimmermana- oni ho na rozdiel od Čechov skutočne mali...
Dovolím si uviesť aj úvodnú ukážku z jeho knihy Celozemský univerzálny štát z roku 1925 (Maliarik v nej deklaruje vegetarianizmus ako základný a prvý predpoklad zjednotenia ľudstva, ako dôkaz zrieknutia sa akéhokoľvek násilia, ktoré je pre takéto zjednotenie nevyhnutné ):
„
Sedm očišťujících požadavků Mravnosti,
jejichž úkolem jest : osvoboditi lidskou mysl, d u š i, od
těch n e j h r u b š í c h hříchů;
požadavky ony jsou:
1. V e g e t a r i s m u s
t. j. úplné zdržování se masité potravy ve formě jakéko-
liv, hlavně proto, že živoucí‑cítící život nesmí být
poškozován, nesmí s ním být krutě nakládáno a n a-
p r o s t o n e s m í b ý t m a ř e n a n i č e n!
...
Právě naopak : živoucí‑cítící život má být chráněn, má s
ním být láskyplně‑šetrně‑jemnocitně nakládáno a ve
svém vývoji má být podporován a napomáhán.
Tak To žádá a přikazuje daleko vidoucí ‑ zákon kauzál-
nosti a jeho působení znající ‑ Moudrost a široko-
daleko velkodušně cítící Láska. -
......
.......
Přísně‑Svatý a Svatě‑Dobrotivý Jest Zákon‑Příčinnosti
a Moudře udržující zjevené Všesvětové Bytí
buď v Líbo‑Souladu Spravedlnosti
anebo v Blaho‑Harmonii Lásky ...
Zvíře může a má také býti používáno k výkonu pracov-
nímu : může býti zapřaháno, stříháno, může se do-
jiti atd. A v š a k vždy s úplnou šetrností, láskou,
ano : z b o ž n o s t í ! ...
Neboť Bůh Jest Všudepřítomný ! ...
T a k é v m i l ý c h "p a n e c h z v í ř a t e c h"
přítomný ! ...“
