Samuel bol údajne poľského pôvodu, čo znamenalo v dobovom kontexte, že pochádzal z územia poľsko-litovskej únie, takže mohol byť etnicky aj Bielorusom alebo Ukrajincom...
Malá Marta bola spočiatku ťažko skúšaná osudom. Keď mala päť rokov zomreli jej obaja rodičia na mor a ona sa dostala na výchovu do rodiny protestantského pastora Ernsta Glücka (1654-1705) v Aluksne (Marienburg) v dnešnom Lotyšsku, mimochodom prvého prekladateľa biblie do lotyštiny, ale to je už úplne iný príbeh.... Bola dievčaťom pracovitým a snaživým, no zdá sa, že milý pastor sa o jej vzdelanie nijako nestaral.
Treba hneď povedať, že Marta žila vo veľmi, veľmi zlých časoch. Práve v období, keď Rusko vyzvalo na súboj dovtedajšieho hegemóna baltického priestoru – Švédsko – a švédske pobaltské provincie sa spolu s Fínskom stali na dlhé roky bojiskom krutej Severnej vojny (1700-1721, Starostlivo sa snažím zasadiť celý príbeh do dobového historického kontextu a uvádzať všetky údaje veľmi exaktne, aby náhodou niekto nepovedal, že si vymýšľam fantastické rozprávky. J ).
Marta napriek ťažkému detstvu vyrástla do krásy a stala sa z nej statná, silná a atraktívna žena. Až takou peknou, že pastorova manželka (hľa, kde sa berú skazky o zlých macochách!) sa obávala, že by sa do nej mohol zaľúbiť jej vlastný syn... Ako to bolo presne ďalej, nevieme, no sedemnásťročná Marta sa vydala, že švédskeho dragúna menom Johan Cruse. Či z lásky, trucu alebo donútenia už taktiež zostane zahalené rúškom tajomstva. Isté je len to, že manželské šťastie netrvalo dlho, lebo milý Johan už osem dní po svadbe musel odtiahnuť so svojím plukom a mesta sa zmocnili víťazné a ukrutne plieniace ruské vojská. Tie pastora odviedli do zajatia a spolu s ním Martu, ktorej sa tak začal krušný, no dobrodružný život. Johan Cruse zmizol vo vojnovej víchrici.... (ale ešte ho spomenieme!)
Marta najprv slúžila ako markytánka v jednom ruskom pluku. Údajne tam dokonca musela robiť striptíz v spodnej bielizni pred jeho veliteľom generálom Bauerom, ktorý si s znej chcel spraviť milenku. K tomu však nedošlo, lebo ju „prepustil“ na tento účel svojmu veliteľovi maršáľovi Šeremetevovi.
Od neho ju odkúpil knieža Alexander Menšikov (1673-1729, inak taktiež veľmi prostého pôvodu a blízky spolupracovník Petra Veľkého ). Možno bola jeho milenkou, možno slúžkou- nevedno. V každom prípade ich priateľstvo a blízky vzťah pretrvali dlhé roky.... Reči o ich sexuálnom vzťahu sú možno len povedačkami. V tom čase bol totiž Menšikov veľmi romanticky zamilovaný do svojej snúbenice a budúcej manželky Darji Arseňjevovej a je nepravdepodobné, že by tento vzťah chcel ohroziť nejakou aférkou. Navyše neskôr sa Marta aj Darja spolu stýkali a vychádzali vcelku dobre... Ale nepredbiehajme udalosti!
Už len do tohto momentu by život Marty Skowrońskej bol hodný románového spracovania mohol by byť považovaný za príklad Populušky, ktorá sa z lotyško-poľskej (bieloruskej?) chudobnej sirôtky stala milenkou alebo dôverníčkou významného a bohatého ruského kniežaťa. A ďalším príkladom toho, že ak je žena naozaj pekná, mladá, šikovná a bez nadmerných zábran, tak sa veľmi rýchlo môže dostať do najvyššej spoločnosti. J
No skutočný raketový vzostup sa pre Martu len začal.... Menšikov asi v roku 1703 predstavil Martu cárovi Petrovi I.... Možno dokonca s úmyslom mu ju dohodiť ako milenku, ktorú by mal ako-tak pod kontrolou... (cárov vkus a potreby istotne dobre poznal!)
Ak to tak bolo, tak zámer skutočne sa podaril a od roku 1704 Marta sprevádzala Petra ako jeho uznávaná a v podstate oficiálna milenka... V roku 1705 Marta prestúpila na pravoslávie a prijala meno Katarína.
Prvé stretnutie Petra I. a Marty prebehlo v petrohradskom dome Menšikova vraj nasledovne:
„.... (Cár) jej prikázal večer doniesť sviečku do jeho komnaty. Príkaz bol povedaný v žartovnom tóne, ale bolo jasné, že mu nemožno odporovať. ...Menšikov to prijala ako fakt a a krásavica, oddaná svojmu pánovi, strávila noc v cárovej komnate...Na druhý deň ráno cár odchádzal, aby pokračoval vo svojej ceste. Martu vrátil svojmu obľúbencovi (Menšikovovi)... O cárovom uspokojení nemožno usudzovať len podľa miery štedrosti, ktorú ukázal (Peter bol škrob! Na to nezabúdajme!) Tá sa obmedzila len na jeden dukát..., ktorý jej po vojensky vsunul do ruky pri rozlúčke...“
(Franz Villbeu: „Anekdoty z ruského dvora“, kniha z 18. storočia)
Čím si tak Petra Marta (teraz už Katarína) pripútala, nevedno. Bola krásna, temperamentná, drzá a o Petra o 12 rokov mladšia. To by však asi nestačilo... Veď Peter mal k dispozícii prakticky všetky ženy z jednej veľkej ríše a mohol si slobodne vyberať. Jeho sexuálny apetít bol príslovečný a pri jeho uspokojovaní nebral veru ohľad na sociálne, náboženské a etnické rozdiely....
S Martou (teraz už Katarínou) však mal taký normálny ľudský vzťah. Vyhovovali si asi sexuálne (obaja boli dosť živočíšne založený, veselý, energický a vášnivý, Peter mal 203 cm, takže mohol mať problém si nájsť vhodnú partnerku, a Katarína bola na vtedajšiu dobu značne vysoká).
Katarína ho sprevádzala na výpravách. Bývala s nim v drevenici v rozostavanom Petrohrade a varila mu. Toto by asi žiadna šľachtická a nebodaj kráľovská deva asi nedokázala....
Navyše Petra moc finančne nestála. Peter Veľký bol totiž žgrľoš, čo treba priznať Otvorene to z neho vyliezlo, keď pri jednej príležitosti mu francúzsky veľvyslanec jemne naznačil, že sa stýka so ženami neprimerane nízkej úrovne a Peter na to vybuchol a odvetil, že na všetky svoje milenky vynakladá omnoho menej peňazí, ako francúzsky kráľ (vtedy ľudovít XIV. ) na jednu - jedinú svoju metresu.....
V čase prutskej výpravy (1711, vojna s Tureckom) Katarínine šperky dokonca poslúžili ako úplatok veľkovezírovi Baltajovi a tak vraj zachránila ruskú armádu pred zajatím.
V roku 1707 sa Peter I. s Katarínou oženil. Najprv tajne, no v roku 1712 potvrdil svoj zväzok aj verejne. V roku 1724 bola Katarína oficiálne deklarovaná ako spoluvládkyňa ruskej ríše. No ani tým sa jej kariéra neskončila.
Jej manžel v roku 1725 zomrel, pričom neuviedol, kto má byť jeho dedičom. Z posledných síl na kartičku napísal známe slová: „Všetko zanechajte....“, no nestihol uviesť meno. Možno váhal, možno mu došli sily.... Alebo si pár hodín pred smrťou uvedomil, že v jednej veci fatálne zlyhal: ríši nezanechal žiadneho legitímneho a plne uznávaného dediča (čo bola zásadná povinnosť každého monarchu minulosti), ktorý by mohol pokračovať v jeho diele a štátu preto hrozí obdobie neistoty a zápasu o trón.
Peter mal síce 14 oficiálnych detí od dvoch manželiek, no len jeden syn (cárevič Alexej) a dve dcéry (Anna a Alžbeta) sa dožili dospelého veku, pričom Alexeja nechal Peter v roku 1718 popraviť. Zostal po ňom Petrov vnuk, budúci Peter II. No bol ešte veľmi malý....
Zakiaľ sa tajná rada radila, Menšikov povolal do Petrohradu lojálne vojenské gardové pluku. Tie vyhlásili, že nechcú nikoho iného len mátušku Katarínu. A bolo.
Marta Skowrońská usadla na 8. Februára 1725 trón ruskej ríše ako cárovná Katarína I.
A vládla až do svojej smrti v roku 1727.... I keď pravda, rozhodujúce slovo mal Menšikov, knieža Tolstoj a iný členovia najvyššej tajnej rady. Bolo to asi dobré, pretože Katarína vládnutiu moc nerozumela a skutočne vládnuť (v zmysle výkonu istých administratívnych a vojenských povinností) ani moc nechcela.
Jej vláda sa vyznačovala pokračovaním petrovských reforiem, no zároveň redukciou štátnych výdavkov i daňového bremena. Dlhšie pokračovanie jej vlády by azda viedlo k rozdeleniu moci medzi cára, tajnú radu a šľachtický senát a možno by ruské dejiny šli iným smerom- smerom ku konštitucionalizmu, no zdravie milej Kataríny bolo podlomené 11 pôrodmi, alkoholizmom a zlé jazyky tvrdia, že aj pohlavnými chorobami, ktorými ju nakazil jej vznešený manžel....
Negatívom Kataríninej vlády bola absencia „pevnej ruky“, čo viedlo k rastu korupcie a svojvôli. Taktiež mala rada bály a rôzne oslavy- zrejme si ona sama a vlastne celý dvor potrebovali kompenzovať obdobie Petrovho šetrenia...
Katarínina dcéra Alžbeta bola ruskou cárovnou v rokoch (1741 až 1762 a jej vnuk od dcéry Anny ako Peter III. vládol Rusku krátko počas roku 1762. Od neho pochádzali všetci ostaní Romanovovci a neurodzený pôvod Kataríny I. bol do roku 1917 veľkým štátnym tajomstvom. J
O Marte či Kataríne nomožno principiálne povedať nič nepekného. Bolo nevzdelaná, ale za to nemohla a trocha sa to snažila v dospelom veku dohnať. Bola trocha korupčná, ale tiež nebola vo vtedajšom Rusku jediná, no nie je známe, že by sa snažila niekomu ublížiť alebo pomstiť, keď získala vplyv a moc. Čo je v prípade absolutistickej panovníčky veľmi príjemná vlastnosť... J Po roku 1725 sa primerane postarala aj o svojich súrodencov a povýšila ich do šľachtického stavu.
Petrovi bola oddanou družkou a manželkou. Ako jediná údajne dokázala tlmiť jeho výbuchy zlosti a agresivity. V jej náručí krotol ako baránok a rýchlo zaspával... Jej korešpondencia s Petrom je plná neobyčajnej láskavosti a sentimentality. Bola tolerantná k častým Petrovým milostným avantúram, o ktorých jej vždy sám rozprával (Peter nebol v spoločenských stykoch nejako obzvlášť taktným a citlivým). Svoje historky zmäkčoval vždy len záverečným vyhlásením: „Žiadna sa však s tebou nemôže porovnať!“, po ktorom mu Katarína vždy všetko odpustila.
Na vládnutie pripravená nebola. No za pomoci Menšikova a ostatných Petrových spolupracovníkov to zvládla vcelku slušne. Pre jej dcéry bol problém zabezpečiť manželov, pretože každý európsky monarcha by síce istotne rád vstúpil do rodinného zväzku s Petrom I. a celou líniou cárov a veľkokniežat, no nie s nejakým pochybným Samuelom Skowrońským.... J
Vládou Kataríny I. sa začína obdobie „ženských cárovien“ (po nej a po predčasnej smrti Petra II. vládla Petrova neter Anna Kurónska, neskôr Katarínina dcéra Alžbeta Petrovná, a v poslednej tretine 18. Stročia Katarína II.)
Bol to vlastne nechcený dôsledok Petrových činov. Ten, ako už bolo uvedené, nezabezpečil jasné a jednoznačné pokračovanie dynastie v mužskej línii, čo bol v 18. storočí vážny politický handicap. Peter Veľký okrem toho odmietol niekdajší romanovovský nástupnícky poriadok a vyhlásil, že svojho nástupcu si určí sám. To však nestihol...
Začala sa éra vojenských prevratov a cárovrážd (Ivan VI., Peter III., Pavel I) a hádam až za vlády Mikuláša I. (1825 - 1855) sa nástupnícky dynastický poriadok stabilizoval. Vládnuce cárice sa navyše nemohli vydať a dať ríši legitímneho korunného princa, pretože – ako vydaté ženy by boli podriadené moci svojho manžela a tak by nemohli vykonávať funkciu ruskej samovládkyne.... :-)
Osoba Kataríny I. je dodnes troch záhadná. Dokonca sa nedá vylúčiť, že mala pôvodne iné priezvisko, ako sa uvádzalo- nie Skowrońská ale Rabe alebo Vasiljevská. Priezvisko Skowroňská ju malo trocha „povýšiť“ a posunúť ju do väzieb aspoň s drobnou poľsko-litovskou vidieckou šľachtou, aby poddanský a služobný pôvod bol aspoň trocha zamaskovaný....
No, dnes to už nedokážeme zistiť. Dokonca aj o Johanovi Crusem (Katarínin prvý manžel) by sa dal napísať román – podľa niektorých údajov nezahynul, ale padol do ruského zajatia a bol odoslaný na Sibír, aby neprekážal, a zomrel v roku 1721. Ale zrejme išlo len o chýr, ktorý mal spochybniť Katarínin sobáš s Petrom a tak aj legitimitu ich dcér...
V každom prípade bola Marta či Katarína asi jedinou skutočnou Popoluškou v v zdokumentovanej európskej histórii. Chudobným dievčaťom, do ktorého sa zaľúbil mocný a vznešený korunovaný panovník a urobil z nej svoju legitímnu manželku a spoluvládkyňu... J
