Samozrejme, potrebujeme aj humanitné vedy - predovšetkým z toho dôvodu lebo priamo alebo nepriamo poskytujú návod na to, ako efektívne riadiť spoločnosť, čo je tiež dôležitým predpokladom úspechu
Matematika, fyzika a chémia navyše rozvíjajú logické myslenie, schopnosť syntézy a analýzy, ktoré sa uplatnia takmer každej oblasti. Keďže naučiť sa matematiku nie je jednoduché, objavil sa nezdravý trend podceňovania jej významu a dokonca demonštrovania odporu a okázalé dokazovanie jej zbytočnosti pre život.
Opak je pravdou. Profesijne sa venujem právu a politológii a nezriedka si uvedomujem, ako mi pri analýze rôznych problémov aj z týchto oblasti pomohlo moje staré dobré matematickú gymnázium, ktoré som mal tú česť absolvovať.
Smutné je, že ľuďom, ktorí spomenutú zbytočnosť matematiky hlásajú, nezriedka nelogickosť a nesystemickosť v ich myslení - nevysvetlíš - práve preto, že nemajú adekvátne základy logického myslenia. Dokonca sa budú rozčuľovať, prečo do práva , medzinárodných vzťahov a pod. pletie nejaké grafy či nebodaj „matematiku", a že napr. v ich diplomovej práci či článku je adekvátny počet citácii, cudzích slov a zložitých vetných konštrukcií, čo podľa nich má byť znak „vedeckosti". A samozrejme, okázalo zdôrazňujú, že k „matematike" majú odpor (veď preto išli na rpávo alebo politológiu - to dá rozum!). Pri posudzovaní článkov a záverečných prác nezriedka zápasím s presadzovaním bazálnych požiadaviek na štruktúru textu, logický sled myšlienkových operácií a celkovú systematickosť spracovania témy. Učene sa tváriaca práca je často len súhrnom nezriedka múdrych tvrdení a výrokov avšak bez akéhokoľvek vnútorného vzťahu.
Skrátka, nabifľovať a opísať možno všeličo. No bez dostatočného logického myslenia ide o súbor veľmi neusporiadaných poznatkov.
Aj mnohé problémy právnej teórie by zrejme boli riešené inak, keby sa pri nich viac uplatnili napr. matematické teória zákonitosti fungovania systémov.
Doterajšie volanie po obmedzení hodín matematiky a prírodných vied bolo výsledkom dvoch nešťastných trendov v našej spoločnosti. Prvým bolo volanie rodičov, aby škola detí „nestresovala" a aby boli redukované náročné predmety (veď dnes máme slobodu a demokraciu - každý má právo na jednotky v škole!). Zabudlo sa pri tom, že stres je súčasťou života a škola musí pripraviť žiakov aj na stres. Ak boli deti slabé v niektorých predmetoch, stav sa nemal riešiť znižovaním nárokov, ale naopak, toto mal byť podnet k zvýšeniu počtu vyučovacích hodín.
Druhým nešťastným trendom bolo úplná zmena spoločenských predstáv o životnom úspechu a jeho predpokladoch. Bulvár dokola prezentuje ako „úspešných" ľudí zo showbiznisu, modelingu a prostredia špekulatívneho podnikania, ktoré pretláča do podvedomia ako vzory, pričom ako základ takého úspechu sa ukazuje nie systematická práca, štúdium a reálne znalosti, no fyzický vzhľad, dravosť a akési nedefinovateľné „šťastie". Áno, aj takýto ľudia sú medzi nami. No nie každý si uvedomí, že bulvár opisuje dokola cca 50 ľudí... Profesie, ktoré na prvý pohľad matematiku nepotrebujú, taktiež môžu mať v spoločnosti len určité obmedzené zastúpenie. Nie každý, kto chce, môže byť hudobníkom, hercom, vizážistom či modelkou.
